Mnoho športovcov trénuje svoje telo, málo z nich však trénuje aj svoju myseľ
Považujem sa za človeka, ktorý ak chce niekam smerovať, potrebuje vedieť odkiaľ prišiel a tak čerpám veľa myšlienok z histórie. Mám ju rád, čítať o ľuďoch, ktorí naozaj predbehli svoju dobu a ich poznatky vieme použiť aj dnes a to v odvetviach, o ktorých oni vtedy ani neuvažovali je samo o sebe obohacujúce. Napríklad také spojenie Sokrata a športovej psychológie. Je to vôbec možné? Vedeli ste, že po sebe nezanechal žiadne písomné diela? Napriek tomu jeho myšlienky poznáme a stretávame sa s nimi. Z toho množstva, ktoré sa zachovalo si vyberieme jednu konkrétnu. Osobne som na túto myšlienku narazil po dlhom čase v posilňovni. Kamarát ju tam napísal na tabuľu a som veľmi rád, že mi ju pripomenul. Znie takto: “Človek by nemal mať právo byť amatérom v rovine fyzického tréningu. Je to pre neho zahanbujúce, ak zostarne bez toho, aby zazrel tú krásu a silu, ktorej je jeho telo schopné.” Čo keby sme nahradili slovo človek slovom športovec/športovkyňa.
Grécki filozofi, nie len spomínaný Sokrates, razili cestu kalokagatie – komplexného rozvoja potenciálu a krásy človeka po stránke fyzickej i mentálnej. V našej podstate sme stvorení k tomu, aby sme sa rozvíjali a posúvali hranice svojich možností. Rodíme sa s istými predispozíciami, ktoré nám v tomto rozvoji pomáhajú. My sme tí, ktorí vlastníme kľúče od dverí naších schopností. Ak je však zväzok kľúčov príliš veľký, kľúčov veľa a my hľadáme práve jeden, ako ho nájsť? Je potrebné na odomknutie týchto dverí nejaké špeciálne nadanie? Špeciálne určite nie. Je v každom z nás, zakorenené od narodenia. Je ním zvedavosť.
Pokračovanie textu nájdete TU
