Nariadenie individuálneho tréningu ako donucovací prostriedok klubov voči hráčom

Tvoji spoluhráči trénujú, kým ty nezmyselne sám krúžiš okolo ihriska. V lepšom prípade trénuješ so skupinkou hráčov po zranení pod dohľadom kondičného trénera. Možno si odmietol s klubom predĺžiť zmluvu, pretože ste sa nedohodli na podmienkach ďalšieho kontraktu alebo už proste cítiš, že sa chceš posunúť vo svojej kariére ďalej a zmeniť prostredie. Možno si v zahraničí a klub vyhodnotí tvoje pôsobenie ako neúspešné vzhľadom výške dojednaného platu a skutočnosti, že výkonnosť cudzincov sa zväčša hodnotí oveľa prísnejšie. Odídeš dobrovoľne, dohodneš sa na znížení platu alebo ťa čakajú ťažké časy. Aj takéto príbehy sú, žiaľ, ešte stále realitou prostredia profesionálneho futbalu.

Momentálne na Slovensku rezonuje prípad profesionálneho futbalistu, hráča FC Košice – Marceľa Vasiľa, ktorého zastupuje advokát Peter Lukášek, resp. Únia futbalových profesionálov ako hráčska asociácia/odborové združenie hráčov profesionálneho futbalu.

„Viacerým hráčom klub oznámil, že s nimi napriek dlhodobým zmluvám nepočíta a nátlakovou a diskriminačnou formou (vyradenie zo šatne, individuálne tréningy, zákaz obedovať s družstvom, nátlak, aby ukončili zmluvy bez kompenzácie, odobratie tréningového oblečenia a výstroja, atď.) sa snaží uvoľniť napätý rozpočet na získanie nových hráčov,“ uviedla Únia futbalových profesionálov (ÚFP) na svojej oficiálnej webovej stránke.

Hráč a jeho právny zástupca, resp, ÚFP sa rozhodli situáciu riešiť okrem iného aj zverejnením celého prípadu. „Zobrali mi veci, posadili ma do inej šatne, zakázali mi s tímom trénovať i obedovať. Skúšajú rôzne nátlakové praktiky. Chcú, nech kontrakt platný do leta 2025 ukončím už teraz a bez toho, aby mi zaplatili čo i len cent. To je podľa mňa šikana,“ vravel pre TVNOVINY.sk na začiatku januára dnes už bývalý krídelník Košíc Marcel Vasiľ. Oficiálne stanovisko právneho zástupcu hráča na stránke ÚFP nasvedčujú, že obdobné praktiky klub FC Košice využíval aj v prípade iných hráčov. Túto skutočnosť klub jednoznačne nepotvrdil ani nevyvrátil vo svojom mediálnom stanovisku zo dňa 08.01.2024.

Nariadenie individuálneho tréningu ako negatívny fenomén v prostredí futbalu

S problematikou nariadenia individuálnych tréningov sa v prostredí profesionálneho futbalu stretávame častejšie, ako si môže laická verejnosť, fanúšikovia, či samotní profesionálni futbalisti myslieť. O fenoméne nariadenia individuálneho tréningu ako donucovacej metóde klubov písal už v roku 2012 docent Jaroslav Čollák, ktorý sa primárne venoval prelomovému prípadu Strelkov Vs. CJSC FC Krylia Sovietov.

Športový arbitrážny súd v Lausanne (Court of Arbitration for Sport) vo februári 2012 rozhodol, že futbalistu Strelkova klub nemohol nútiť trénovať individuálne – oddelene od zvyšku družstva a vyslovil sa, že právo hráča trénovať s družstvom patrí medzi základné práva každého hráča.

Klub FC Krylia Sovietov musel Strelkovovi zaplatiť odškodné za porušenie zmluvy a doplatiť dovtedy nevyplatenú mzdu.

Nepoznám športovca v kolektívnych športoch, ktorý obľubuje individuálny tréning, najmä v prípade, že všetci jeho spoluhráči trénujú a hrajú prípravné zápasy. Občas je to však nutné zlo, ktoré musí profesionálny športovec dobrovoľne alebo na pokyn klubu ako svojho zamestnávateľa rešpektovať a vnútorne prijať. Prirodzene, jedná sa najmä o prípady rekonvalescencie hráča po zranení, alebo v prípade nedostatočného herného zaťaženia, ak kondičná úroveň športovca je na základe objektívnych parametrov nižšia ako u ostatných jeho spoluhráčov, ak má hráč telesnú nadváhu, a pod.. V zásade platí, že aj v týchto prípadoch musí byť tréningový plán športovca primeraný a odôvodnený.

Sebino Plaku vs. Slask Wroclaw

Zaujímavý prípad sa odohral v roku 2015 u našich severných susedov v Poľsku. Meno Sebino Plaku asi tunajším fanúšikom futbalu nič nehovorí. O jeho príbehu svojho času písal aj slávny denník New York Times.

Plaku bol albánsky profesionálny futbalista, ktorý v júni 2013 uzavrel profesionálnu zmluvu v poľskom futbalovom klube Slask Wroclaw. Výška jeho odmeny odrážala skutočnosť, že mal byť ako zahraničná posila nositeľom kvality (niektoré zdroje uvádzajú, že bol najlepšie plateným hráčom mužstva).

Po sľubnom začiatku (hneď v premiérovom zápase sa Plaku zapísal do streleckej listiny) a ročníku, v ktorom Slask Wroclaw v bráne so Slovákom Mariánom Kelemenom obsadilo celkovo 9. miesto v 16 člennom ligovom pelotóne, sa vedenie klubu rozhodlo na prelome augusta a septembra roku 2014 pristúpiť k znižovaniu nákladov v rámci mzdového ohodnotenia jednotlivých hráčov. Plaku mal podpísať dodatok k zmluve, ktorým mal byť jeho príjem znížený o 50 %, čo samozrejme odmietol. V článku New York Times boli citované slová prezidenta klubu Pawla Zelema: “Ak to nepodpíšeš, zničíme Ti kariéru.” 

Následne bol Plaku preradený do B tímu, ktorý pôsobil v tretej lige a bol mu pridelený tréningový plán, t.j. bol mu nariadený individuálny tréning. Takýto individuálny plán musel dodržiavať len jeden hráč v prvom a druhom družstve – Sebino Plaku.

Deň Sebina Plaku pri plnené individuálneho plánu, ktorý mu klub nariadil vyzeral nasledovne (tréningový plán bol navrhnutý od septembra 2014 do februára 2015).:

Prvý tréning prebiehal od 8:00 do 9:00 a zahŕňal výlučne beh bez lopty. Hráč bol povinný odbehnúť každý deň 8 až 10 kilometrov pod dohľadom klubového trénera.

Druhý tréning bol takisto individuálny, pričom sa jednalo o viac ako hodinový tréning s kondičným trénerom v telocvični.

Treťou fázou dňa bol bežný tréning B družstva.

Platu trénoval šesť dní v týždni trikrát denne!

Okrem týchto povinností bol Platu povinný podieľať sa na trénovaní mládežníckych družstiev v rámci klubu, pričom zväčša len stál a pozoroval tréning spoza postrannej čiary. Tieto tréningy sa konali približne 45 minút cesty autom od mesta. Platu musel byť prítomný minimálne 45 minúť pred začatím každej tréningovej jednotky.

Platu bol tiež povinný podieľať sa na „marketingových“ aktivitách klubu, napríklad musel rozdávať letáky v miestnom nákupnom centre…

Celý jeho denný program bol navrhnutý tak, aby musel zotrvať v priestoroch klubového tréningového centra a nemal možnosť akejkoľvek obednej pauzy, neraz musel jesť priamo v šatni.

Platu sa po začatí tejto tréningovej tortúry písomne obrátil na klub a žiadal vysvetlenie takéhoto postupu voči jeho osobe. Klub argumentoval poklesom jeho výkonnosti. Nezabudli tiež vysloviť ich vieru v individuálny tréningový plán, ktorý mal hráčovi pomôcť dostať sa späť na požadovanú výkonnostnú úroveň. Klub si tiež začal uplatňovať voči hráčovi rôzne nezmyselné zmluvné pokuty za porušenia jeho zmluvných povinností.

Hráč sa obrátil na orgán pre riešenie sporov zriadený Poľskou futbalovou asociáciou (PFA). Príslušným orgánom na riešenie tohto sporu bola teda Izba ds. Rozwiązywania Sporów Sportowych (IRSS) – obdoba Komory SFZ pre riešenie sporov. Po tom, čo Plaku využil všetky vnútroštátne prostriedky, lepšie povedané prostriedky, ktoré umožňovali predpisy poľského futbalového zväzu, sa obrátil na Športový arbitrážny súd v Lausanne (CAS). Plaku bol na konci tohto príbehu úspešný, a ak by sa preukázali tvrdenia Marcela Vasiľa a jeho právneho zástupcu, je veľmi pravdepodobné, že v prípadnom konaní pred Komorou SFZ pre riešenie sporov by bol úspešný aj on.

Ako sú chránení profesionálni hráči futbalu na Slovensku? 

Ako bolo uvedené vyššie, CAS už v roku 2012 prejudikoval, že trénovať s tímom je základným právom hráča. Podľa predpisov FIFA je akékoľvek nátlakové konanie klubu smerom k hráčovi s cieľom prinútiť ho ukončiť zmluvu zakázané. Tu je potrebné poznamenať, že Registračný a prestupový poriadok SFZ v článku 29 poskytuje zmluvným stranám ochranu (ustanovenie sa týka tak hráča, ako aj klubu). Takéto správanie klubu voči hráčovi zakladá možnosť hráča ukončiť zmluvu s tzv. oprávnených dôvodov.  Hráči majú v obdobných prípadov právo na tzv. kompenzáciu.

Hráči na Slovensku sú teda chránení v súlade s pravidlami FIFA.

Zvrat v prípade Vasiľ vs. FC Košice – zrodila sa dohoda

Únia futbalových profesionálov (ÚFP) dňa 18. januára informovala o uzavretí dohody medzi klubom FC Košice a hráčom Marcelom Vasiľom. V článku na ich oficiálnej stránke je uvedené, že v rokovaniach našli spoločnú reč a dohodli sa na ukončení zmluvy za podmienok, ktoré sú prijateľné pre obe strany. Súčasťou dohody je aj toto spoločné vyhlásenie klubu a hráča,:

“Klub FC Košice a hráč Marcel Vasiľ si dovoľujú spoločne informovať futbalovú verejnosť, že sa dohodli na vzájomnom ukončení zmluvy za podmienok, ktoré sú akceptovateľné pre obe strany.

Klub ako aj hráč touto cestou vyjadrujú poďakovanie za profesionálny prístup zástupcov Únie futbalových profesionálov, ktorá sa výraznou mierou podieľali na sprostredkovaní kompromisného riešenia vzniknutej situácie. Klub FC Košice želá hráčovi veľa úspechov pri napredovaní v jeho futbalovej kariére.”

A komu tím prospějete, co? 

Ako bývalý profesionálny futbalista som na konci svojej polročnej anabázy v Maďarsku na vlastnej koži zažil preradenie do B – mužstva  a nátlak môjho vtedajšieho zamestnávateľa na ukončenie zmluvy. Ako mladý 23 ročný športovec som vtedy situáciu vyhodnotil tak, že nechcem pôsobiť niekde kde ma nechcú. Nemal som záujem vysedávať na lavičke v druhom tíme a čakať dlhé mesiace, kým sa záležitosti vyriešia právnou cestou. Paradoxne, vtedy ako čerstvý absolvent právnickej fakulty som sa s klubom dohodol. Vybojoval som si dve výplaty “na cestu” a pobral som sa naspäť domov, kde som následne hral za ani nie tretinový plat. To však v danom momente nebolo podstatné. Opäť som nastupoval pravidelne a futbal mi robil radosť.  Dnes mám 30 rokov, rodinu a dvoch malých synov. Sám sebe kladiem otázku, či by som sa dnes rozhodol inak. Zostatkovú hodnotu dvojročnej zmluvy by som síce za nejaký čas, ale predsa vysúdil…

Je výlučne vecou každého športovca vyhodnotiť, ako sa s takouto situáciou vysporiadať vnútorne, ale aj  navonok. Ja osobne neuznávam medializáciu podobných prípadov v prípade, že dotknutý hráč alebo klub ešte nevyčerpal dostupné právne kroky spôsobilé vyriešiť problém. Ako zástupca Ligy na ochranu slovenských športovcov som sa samozrejme s veľmi podobným prípadom, ako je ten Vasiľ vs. FC Košice stretol. Bol som presvedčený, že prípadná medializácia, by vtedy hráčovi, ktorého sa nariadenie individuálneho tréningu týkalo, nepomohla. Práve naopak, v danom štádiu som bol presvedčený, že hráč by mohol do budúcna dostať nálepku problémového hráča. Hráč bol v tomto prípade po prvotnej výzve opätovne zaradený do tréningového procesu.

Čo sa týka medializácie obdobných prípadov je potrebné poukázať na princípy, ktoré orgány a členovia SFZ uplatňujú pri plenení poslania, cieľov a úloh SFZ. Tieto sú premietnuté v Tretej hlave stanov SFZ. Jedným z týchto princípov je aj princíp lojality, podľa ktorého: „osoby s príslušnosťou k SFZ rieši veci a spory súvisiace s organizovaným futbalom prednostne pred orgánmi SFZ, ktoré majú pôsobnosť rozhodnúť v príslušnej veci, bez negatívnej jednostrannej medializácie veci.”

V tretej hlave stanov SFZ, konkrétne v Článku 6 sa uvádza nasledovné: „SFZ, členovia SFZ, orgány SFZ, orgány členov SFZ a osoby s príslušnosťou k SFZ podporujú priateľské medziľudské vzťahy medzi klubmi, funkcionármi, športovými odborníkmi, športovcami, fanúšikmi a ďalšími osobami s príslušnosťou k SFZ v organizovanom futbale, ako aj v športovom hnutí vo všeobecnosti.”

Som nepoučiteľný čítateľ komentárov na sociálnych sieťach. Občas neodolám, pretože ma zaujíma názor ľudí na určité spoločenské témy. My Slováci máme “dar” ponižovať sa a prepadať negativizmu. Platí pravidlo, že negatívne články sú čítateľnejšie. Nech si však nikto nemyslí, že kauzy ako Vasiľ vs. FC Košice sú výhradne záležitosťou Slovenska, prípadne záležitosťou krajín bývalého východného bloku. Okrem dvoch prelomových prípadov a vlastnej osobnej skúsenosti, s ktorou som sa podelil vyššie, sme v nedávnej minulosti mohli zaregistrovať negatívnu skúsenosť Martina Bukatu v Taliansku, Dominika Kružliaka v Grécku, či Martina Regáliho v Belgicku. Som presvedčený, že zoznam hráčov naprieč celou Európou by bol poriadne dlhý. Nie je to o krajine, či časti krajiny alebo konkrétnom meste. Vždy je to o konkrétnych ľudoch, ktorí robia rozhodnutia.

História futbalu v Košiciach je nepochybne dlhá a bohatá. Košický futbal zažil mnoho vzostupov a pádov. FC Košice nadviazali na slávne historické značky. Je to však stále mladý klub, ktorý už stihol niekoľko krát rozvíriť vody slovenského futbalu. Krásny nový štadión, postup do prvej ligy, plánovaná výstavba ihrísk a súvisiacej infraštruktúry pre akadémiu, silný marketing klubu. Naproti tomu negatívne prípady. Ešte počas pôsobenia klubu v druhej lige sa na štadióne v Čermeli po prehratom zápase odohral nepríjemný incident, kedy boli hráči svojimi fanúšikmi vyzlečení z dresov (paradoxne tento prípad bol napriek svojej závažnosti medializovaný len minimálne). V minulej sezóne vrhla na klub a na celú druhú ligu tieň kauza so zásahom hráča tohto klubu do integrity súťaže. Približne od tej doby fanúšikovia klubu nemajú možnosť komentovať príspevky klubu na sociálnych sieťach, preto si vytvorili svoju vlastnú, necenzurovanú skupinu.

Len samotní aktéri prípadu – zástupcovia klubu na jednej strane a hráč so svojim právnym zástupcom na strane druhej, musia vnútorne vyhodnotiť, či sa dal problém riešiť bez jeho zverejnenia. Na tomto mieste je vysloviť predpoklad, že Únia futbalových profesionálov (ÚFP) mala na zverejnenie stanoviska výslovný súhlas hráča. Žiadna seriózna organizácia a rozhodne nie žiadny advokát, by si predsa nedovolil pristúpiť k zverejneniu detailov zmluvného vzťahu na verejnosť bez výslovného súhlasu hráča/klienta.

Pozitívom je to, že profesionálni hráči futbalu získali medializáciou tohto prípadu informáciu, spracovaním ktorej môžu nadobudnúť znalosť vyhodnotiť v budúcnosti ich právne postavenie v obdobnom prípade voči klubu na Slovensku, alebo v zahraničí. Ak však nakoniec došlo k vzájomnej dohode, je otázne, prečo nemohli obe strany od začiatku komunikovať zmierlivo, so vzájomným pochopením a rešpektom,  bez mediálneho cirkusu, ktorý v istej miere a z dlhodobého hľadiska môže uškodiť obom stranám. Čo bolo dôvodom na medializáciu prípadu? Bol to klub, ktorý napriek argumentácii právneho zástupcu hráča nejavil snahu o dohodu a tak druhá strana zvolila medializáciu v snahe dopomôcť klubu zmeniť názor? Bol to hráč so svojimi zástupcami, ktorí zverejnením prípadu vytvorili na klub mediálny tlak, ktorý na konci dňa prispel k dohode? V žiadnom prípade sa nestaviam do role sudcu. Ako som uviedol vyššie, len dnes už bývalé zmluvné strany by mohli zodpovedať mnou kladené otázky.

Stane sa štandardom zverejňovanie sporových situácii v športe alebo sa všetci z tohto prípadu poučíme? Som presvedčený, že rovnaký výsledok by bol možný dosiahnúť aj bez jeho medializácie. V tomto príspevku je konštatované, že hráči profesionálneho futbalu sú v obdobných situáciách legislatívne chránení. Existuje aj viacero precedensov, ktoré prakticky garantujú pozitívny výsledok pre hráčov pre prípad konania pred ktorýmkoľvek orgánom na riešenie sporov alebo v konaní pred CAS. Je naozaj potrebné obdobné prípady v budúcnosti medializovať a znehodnocovať futbalové prostredie pred verejnosťou? Možno by bolo do budúcna prospešné, ak by sme si pri riešení obdobných sporov predtým, ako sa rozhodneme zo záležitosti dvoch zmluvných strán vytvoriť vec verejnú, položili už legendárnu a notoricky známu  “donutilovskú” otázku: “A komu tím prospějete, co?” 

Autor: Róbert Jano