Tréner Spartaka Trnava Michal Gašparík o ňom povedal, že je to strelec finálových zápasov. V sezóne 2013/2014 rozhodol hlavičkou v 74. minúte finále Slovenského pohára v košickom drese proti Slovanu Bratislava. V máji 2022 rozhodol o víťazstve Spartaka Trnava v Slovnaft Cupe, opäť nad Slovanom. Ani v uplynulej sezóne neostal nič dlžný povesti strelca dôležitých gólov a gólom v nadstavenom čase v zápase proti ukrajinskému Dnipru poslal Trnavu do skupinovej fázy Európskej konferenčnej ligy. Celkom symbolicky v Košiciach, teda v meste, v ktorom vyrastal a kde pôsobil od svojho detstva až do februára 2016. Následne sa cez poľské Gliwice, talianske Benevento a českú Karvinú dostal do “malého Ríma”. Rozprávali sme sa s 30-ročným záložníkom Spartaka Trnava a dlhoročným členom LOSS Martinom Bukatom.
V Trnave si tretiu sezónu, získal si dve trofeje za víťazstvo v Slovenskom pohári a zahral si si aj skupinovú fázu Konferenčnej ligy. Dá sa tento angažmán teda hodnotiť ako Tvoj najvydarenejší v priebehu celej Tvojej kariéry?
„Určite áno, považujem ho za najvydarenejší z futbalového hľadiska pretože sa nám podarili krásne úspechy na ktoré nezabudneme, počas tohto angažmánu som sa dostal aj do širšej reprezentačnej nominácie kde som nakoniec nemohol byť kvôli zraneniu ale aj z rodinného hľadiska pretože tu sme šťastní, spoznali sme tu fantastických ľudí a aj preto sme sa tu rozhodli ešte zostať a predĺžiť zmluvu.“
Ktorý moment v rámci pôsobenia v Trnave je pre Teba nezabudnuteľný?
„Nezabudnuteľných je viac ale ak by som musel vybrať jeden tak by som vybral postup do skupinovej fázy cez veľmi kvalitné tímy. Bol to neskutočný zážitok.“
Ako trojnásobný víťaz SK poháru si špecialistom na víťazstvo v tejto súťaži. Čo chýbalo Trnave, aby skompletizovala zlatý hetrik ?
„Ja si myslím, že nechýbalo nič okrem šťastia. Boli sme pripravení, motivovaní, odhodlaní uspieť a prepísať históriu ale proste taký je futbal, nedali sme gól a ešte sme si dali aj vlastný. Trpká prehra.“
Po angažmáne v Gliwiciach si prikývol na ponuku talianskeho Benaventa a podpísal si zmluvu na tri roky. Nakoniec si tam zotrval len polrok a Sériu B si za zvláštnych okolnosti neokúsil. Prečo ? Ako si to zvládal najmä po mentálnej stránke? Čo ti pomohlo?
„Po 3 rokoch v Poľsku som sa chcel v kariére posunúť ďalej a keď prišla ponuka z Talianska veľmi som chcel vyskúšať taliansky futbal. Mal som veľké oči a videl som sa niekde inde ale opak bol pravdou. Prvé 3 mesiace som sa liečil zo zranenia, ktoré dodnes neviem konkretizovať pretože mi ho nedokázali vysvetliť keďže tam nikto nehovoril anglicky. Na prvom tréningu ma doktor stiahol s tým, že mi niečo našli v kolene na lek.prehliadke. S kolenom som nemal nikdy dovtedy problém a nemal som ani žiadne bolesti. Takže som sa liečil, kvôli tomu som zmeškal prípravu a trvalo mi sa do toho dostať. Život a po psych.stránke to bolo pre mňa veľmi náročné. Bolo to na juhu blízko Neapola totálne iný životný štýl. Kto vie pochopí, že sever a juh je ako deň a noc. Nedá sa to porovnať. Bol som z toho sklamaný a bola to pre mňa životná lekcia, ktorá mi zároveň veľa dala. Neboli sme tam šťastní ani ja ani rodina tak som sa rozhodol to po pol roku ukončiť.“
Bol pre Teba následný prestup do Karvinej futbalovým vykúpením ?
„Určite bol. Po Taliansku som už rozmýšľal úplne inak, chcel som sa hlavne rozohrať a hlavne kvôli rodine som chcel ísť bližšie k domovu.“
V čom je zahraničný angažmán iný, možno ťažší, oproti tomu na Slovensku, poprípade v Čechách? Máš nejaké tipy, resp. skúsenosti, ako sa najlepšie aklimatizovať? Na čo sa sústrediť?
„Najťažšie je asi vždy na začiatku jazyková bariéra aj keď v Poľsku to problém až tak nebol pretože som aj ja aj oni vedeli anglicky. Po krátkom čase som sa naučil výborne po poľsky takže už to bolo fajn a bol som tam šťastný. V Taliansku nevedel nikto v klube po anglicky. Nevedel som si vypýtať v podstate ani ponožky na tréning. Dorozumieval som sa rukami nohami ale hlavne mi vadila neochota pomôcť. Nikto na to nebral ohľad. Napríklad u nás na Slovensku sa všetci prispôsobujeme zahraničným hráčom. Vedúci mužstva, tréneri všetci hovoria a prekladajú im do angličtiny niekedy sa dokonca hovorí na tréningu viac po anglicky ako po slovensky je to pre nich veľká pomoc. Každý je iný a každý zvláda odcudzenie od rodiny domova a priateľov inak a tak ťažko dať nejaké tipy. Poznám veľa chalanov čo mali problém hlavne so samotou a niektorí to zvládali v pohode. Veľa záleží aj od miesta na život, od ľudí v klube a okolí aké podmienky pre vás vytvoria.“
Môžeš porovnávať najvyššiu súťaž u nás doma, v Poľsku a v Česku. Aké sú rozdiely medzi týmito súťažami po futbalovej/ športovej stránke ?
„Futbalovo kvalitou sú podobné aj keď všade sú tímy, ktoré v tej lige dominujú finančne aj na ihrisku. Ale najväčší rozdiel je určite v podmienkach, zázemí a záujme o futbal. V Poľsku to majú vynikajúco prepracované všetko okolo futbalu hlavne marketing, štúdia v TV a pod. Všetci žijú futbalom, majú nádherné štadióny a na zápasy tam chodí obrovské množstvo ľudí.“
Si odchovancom košického futbalu, je možné, že Ťa košický fanúšikovia uvidia v žlto-modrom drese ?
„Na Košice som nikdy nezanevrel, nikdy nezabudnem ani na fanúšikov, ani na transparent ktorý mi pripravili keď som odchádzal a budem im do smrti vďačný za to, že ma futbalovo vychovali a mohol som byť všade kde som bol. Stále ich sledujem a fandím a veľmi som im prial postup späť do najvyššej súťaže. Keďže som Košičan je samozrejme možné, že ak by mali ešte záujem tak sa ešte vrátim.“
So spoluhráčom Prochadzkom si pred časom založil futbalovú akadémiu pre detičky. Povedz nám prosím viac o tomto vašom projekte. Prečo ste sa rozhodli ísť práve týmto smerom? V čom je vaša akadémia iná?
„Boli sme oslovení s takouto myšlienkou. Nechali sme si to prejsť hlavou a zhodli sme sa že je to super nápad takouto formou pomôcť a odovzdať ďalej naše skúsenosti tým najmenším. Či je iná neviem ale u nás majú proste miesto všetci ktorých baví futbal, chcú sa ním baviť a bez ohľadu na kvalitu či niekto hral nehral, či niekto vie kopnúť do lopty alebo nie, všetci majú dvere otvorené.“
Ako dlho budeš hrať futbal a čo plánuješ robiť po skončení futbalovej kariéry?
„Ako dlho neviem a ani to nemám naplánované. Kým budem zdravý a bude ma to baviť, budem robiť maximum pre klub, aby som mohol hrať. Koľko to bude trvať neviem. A po kariére už mám niečo rozbehnuté ale to si nechám pre seba.“
