V medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK) sa aktuálne nachádza návrh novely Zákona č. 440/2015 Z. z. o športe, ktorého cieľom je upraviť viaceré zásadné otázky týkajúce sa aj postavenia športovcov, zmluvných vzťahov pri vykonávaní športu, ako aj úloh a zodpovednosti národných športových zväzov. Liga na ochranu slovenských športovcov (LOSS) sa do tohto procesu aktívne zapojila a uplatnila k návrhu novely viacero zásadných aj odporúčacích pripomienok, ktoré vychádzajú z dlhodobej aplikačnej praxe, ako aj zo skúseností športovcov. Cieľom pripomienok LOSS je upozorniť na viaceré navrhované riešenia, ktoré môžu v praxi viesť k právnej neistote, zvýšeniu administratívnej záťaže športových organizácií a k oslabeniu ochrany práv športovcov ako slabšej strany zmluvných vzťahov.
Základné okruhy pripomienok LOSS
LOSS v rámci MPK poukazuje najmä na tieto problematické oblasti návrhu novely:
•nejasnosti pri rozlišovaní výkonu športovej činnosti podľa znakov závislej práce bez určenia subjektu, ktorý má túto otázku v praxi posudzovať,
•potrebu reflektovať reálnu situáciu v kolektívnych športoch a zvážiť vytvorenie osobitného statusu poloprofesionálnych športovcov,
•zachovanie možnosti výkonu amatérskej športovej činnosti aj bez povinnej zmluvy, najmä na nižších úrovniach súťaží,
•potrebu systémového riešenia zdravotnej starostlivosti športovcov a stanovenia minimálnych štandardov zo strany štátu,
•riziká prenášania zodpovednosti za posudzovanie platnosti zmlúv na národné športové zväzy a ich matriky,
•posilnenie ochrany práv športovcov v prípadoch nevyplácania mzdy alebo odmien,
•rozšírenie primeranej aplikácie vybraných ustanovení Zákonníka práce na zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu.
Plné znenie pripomienok LOSS
Nižšie uvádzame kompletné znenie pripomienok, ktoré LOSS uplatnila v rámci medzirezortného pripomienkového konania:
K § 4 ods. 3
Navrhovanú úpravu žiadame preformulovať, resp. ponechať pôvodnú úpravu tohto ustanovenia.
Odôvodnenie:
V rámci úpravy zmluvného vzťahu profesionálneho športovca sa navrhuje upraviť, že profesionálny športovec vykonáva šport na základe zmlúv vymedzených v odseku 3 písm. a) a c), podľa toho, či činnosť športovca spĺňa alebo nespĺňa znaky závislej práce. S vedomím, že aj súčasné znenie zákona nie je v tejto oblasti bezproblémové si dovoľujeme uviesť, že navrhovaná úprava vyvolá v aplikačnej praxi ešte väčšie ťažkosti a nejasnosti. Nie je vôbec zrejmé, aký subjekt má posudzovať, či činnosť športovca znaky závislej práce spĺňa alebo nie, čo spôsobuje de facto nemožnosť správnej aplikácie tohto ustanovenia v praxi.
Máme za to, že čo sa týka charakteru činnosti športovcov v kolektívnych športoch spravidla dochádza k naplneniu všetkých znakov závislej práce a v týchto prípadoch je neprípustné umelo vytvárať priestor pre pokrytie pracovnoprávneho vzťahu obchodnoprávnym vzťahom. Zákonodarca berúc do úvahy aj finančnú stránku takéhoto (pre nás správneho) pohľadu na vec v súvislosti s ekonomickými možnosťami klubov v menej populárnych kolektívnych športoch na Slovensku a celkovej ceny práce, ktorá ich platenie miezd športovcom reálne stojí, by mal zvážiť aj úplne vytvorenie úplne nového statusu poloprofesionálnych športovcov s osobitým daňovo – odvodovým zaťažením. Realita slovenského športu nám jednoznačne ukazuje, že veľká časť slovenských športovcov v kolektívnych športoch vykonáva šport na úrovni, ktorú nemožno striktne definovať ako profesionálnu alebo amatérsku. V dôvodovej správe absentuje akákoľvek zmienka o zbere dát zákonodarcu s úmyslom zistiť presný počet profesionálnych a amatérskych športovcov naprieč národnými športovými zväzmi zastrešujúcimi kolektívne športy ako napr. hádzaná, volejbal a basketbal.
K § 4 ods. 4 a k § 49
V dotknutých ustanoveniach žiadame ponechať pre amatérskeho športovca možnosť vykonávať šport aj bez zmluvy.
Odôvodnenie:
Navrhovanou úpravou sa znemožní výkon amatérskej športovej činnosti bez zmluvy čo v praxi môže spôsobiť nemožnosť vykonávať športovú činnosť na nižšej úrovni. Amatérske kluby nemajú financie a kapacitu zabezpečiť prípravu a uzatvorenie potrebných zmluvných vzťahov pre amatérov a je to nich príliš administratívne náročné bez významného protiefektu. Žiadúce v tejto oblasti zo strany zákonodarcu by malo byť podľa nášho názoru posilnenie existujúceho inštitútu zmluvy o amatérskom vykonávaní športu a jeho zatraktívnenie formou daňovo – odvodových úľav pre účastníkov takéhoto zmluvného vzťahu, a to či už pre amatérskych športovcov, ale najmä pre športové kluby zriadené obcami a mestami, ktoré nemôžu vyplácať odmeny amatérskym športovcom z vlastných zdrojov.
5 ods. 8] – O: (nad rámec)
Navrhujeme doplniť podrobnejšiu právnu úpravu povinnosti pre športovcov súťažiacich na najvyššej úrovni (nielen reprezentanti a vrcholoví športovci na najvyššej národnej úrovni súťaženia, ale aj mládežnícke kategórie) v športoch spojených so zvýšenou fyzickou záťažou podrobiť sa lekárskym prehliadkam a podmienky vykonávania týchto prehliadok s použitím pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslancov NR SR minulého funkčného obdobia NR SR (tlač 1554)
- Športovec v kategórii dospelých, športovec v kategórii mládeže v odvetví kolektívnych športov a športovec v najvyššej vekovej kategórii mládeže v odvetví individuálnych športov, ktorí sú športovými reprezentantmi alebo sa zúčastňujú najvyššej celoštátnej súťaže, sú povinní podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke podľa odseku 3, ak vykonávajú šport v odvetví športu, ktoré vyžaduje zvýšenú fyzickú záťaž. Zoznam športov, ktoré si vyžadujú zvýšenú fyzickú záťaž, zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle.
- Predpis národného športového zväzu alebo predpis národnej športovej organizácie môže určiť aj ďalšie skupiny športovcov, ktorí sú povinní podrobiť sa lekárskej prehliadke podľa odseku 3,
- Zdravotnú spôsobilosť na vykonávanie príslušného športu posudzuje každoročne lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore športové lekárstvo na základe ním vykonanej lekárskej prehliadky. Lekárske výkony, ktoré sú súčasťou príslušnej lekárskej prehliadky, sa neuhrádzajú z prostriedkov verejného zdravotného poistenia; to neplatí, ak ide o lekárske výkony, ktoré sú súčasťou preventívnej prehliadky podľa osobitného predpisu.x)
- Zdravotné výkony, ktoré sú súčasťou lekárskej prehliadky podľa odseku 1, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo cestovného ruchu a športu po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.”.
- x) 2 ods. 2 až 4 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Odôvodnenie:
Sme toho názoru, že nie jednotlivé národné športové zväzy, ale samotný štát musí prevziať zodpovednosť nad stanovením minimálnych štandardov zdravotnej starostlivosti športovcov na Slovensku. Negatívnym príkladom v prístupe štátu k zdraviu slovenských športovcov je skutočnosť, že štát v priebehu pandémie vírusu COVID-19 nevyžadoval žiadne minimálne štandardy na posudzovanie zdravia športovcov po prekonaní tohto ochorenia.
K § 35 ods. 2, § 47 ods. 2, § 48 ods. 2 – Z:
Zákon dopĺňa následok neplatnosti zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (§ 35 ods. 2), zmluvy o amatérskom vykonávaní športu (§ 47 ods. 2) a zmluvy o príprave talentovaného športovca (§ 48 ods. 2), ak neobsahujú zákonné náležitosti (podľa § 35 ods. 3 písm. a) až j); § 47 ods. 4, resp. § 48 ods. 4) a zároveň zavádza povinnosť národného športového zväzu nezaevidovať zmluvu podľa § 17 ods. 2 písm. c) Zákona o športe, ak neobsahuje predpísané podstatné náležitosti zmluvy. To vytvorí požiadavku na odborné právne posudzovanie predkladaných zmlúv na matrikách národných športových zväzoch so zvýšenými časovými a výkonovými nárokmi (v prestupových obdobiach pôjde o stovky zmlúv, pričom matrikári, ktorí evidenciu zmluv vykonávali nie sú právnici, hoci sú to mimoriadne šikovní a výkonní ľudia, nie sú pripravení na posudzovanie zmlúv a ani to nemá byť náplňou ich práce) a zároveň sa tým faktickýy zavádza istá (spolu)zodpovednosť národných športových zväzov za obsah zmluv uzavretých medzi dvomi subjektmi súkromného práva, často zastúpenými právnikmi, agentmi, rodičmi. Konštatovanie nedostatku v zmluve s následkom jej neplatnosti je vážny zásah do zmluvného vzťahu. Je potrebné tiež uviesť, že zmluvy predkladané na zaevidovanie národným športovým zväzom nie sú štandardizované a každá zmluva môže mať náležitosti upravené na inom mieste a iným spôsobom.
Pri zmluve o príprave talentovaného športovca by mal pracovník matriky resp. právnik zväzu, skúmať okrem podstatných náležitostí podľa § 35 ods. 3 písm. a) až d), f), h) až j) aj to, či zmluva obsahuje záväzok:
“a) uhrádzať náklady na prípravu talentovaného športovca na vykonávanie športu v športovej organizácii,
- b) zabezpečiť zdravotnú starostlivosť a regeneráciu talentovaného športovca,
- c) rešpektovať voľbu talentovaného športovca pri výbere strednej školy alebo vysokej školy a prípravu na povolanie,
- d) organizovať športovú prípravu talentovaného športovca tak, aby bol zabezpečený výchovno-vzdelávací proces talentovaného športovca,
- e) monitorovať individuálne športové zručnosti a schopnosti talentovaného športovca,
- f) zostaviť individuálny plán prípravy zameraný na rozvoj športových zručností a schopností talentovaného športovca v nadväznosti na monitorovanie podľa písmena e),
- g) zabezpečiť výchovu talentovaného športovca v oblasti boja proti negatívnym javom v športe.“
Uvedené vytvára viacero otázok, ktoré nás vedú k odmietnutiu navrhovaného pravidla (povinnosti zväzu posudzovať a nezaevidovať zmluvu bez podstatných náležitostí), ktoré by vytvorilo nejasné zodpovednostné vzťahy a spory v prípade pochybenia matriky národného športového zväzu.
Ak matrika zle vyhodnotí prítomnosť podstatných náležitostí a zmluvu zaregistruje, bude zmluva platná? Bude niesť národný športový zväz a jeho zamestnanec na matrike zodpovednosť za nesprávne posúdenie náležitostí zmluvy a zaevidovanie neplatnej zmluvy?
Ak bude nejaké dojednanie zmluvy v rozpore so zákonom, bude zamestnanec NŠZ upozorňovať aj na túto skutočnosť?
V praxi sa nezriedka stáva, že niektoré dojednania posudzovaných zmlúv, boli v rozpore s kogentnými ustanoveniami Zákona o športe. Bola to však záležitosť zmluvných strán a ich právnych zástupcov. A tak by to malo aj ostať a neprenášať zodpovednosť na národné športové zväzy, kde to spôsobí nevyhnutne zvýšenie nákladov na právnika, ktorého bude treba na matrike, ktorý bude v prestupovom období preťažený, z čoho môžu prameniť chyby.
V dôvodovej správe s k navrhovanej zemné uvádza iba jedna veta „Dopĺňa sa sankcia neplatnosti zmluvy nespĺňajúcej základné náležitosti.” Obdobne pri všetkých troch zmluvách.
Na základe uvedeného považujeme navrhovanú úpravu za nedomyslenú, odporujúcu zámeru novely zákona odbremeniť športové organizácie a najmä národné športové zväzy, bez zohľadnenia praktických súvislostí a navrhujeme ju prepracovať.
K § 42 ods. 2 písm. a) – Z:
Navrhujeme ustanovenie § 42 ods. 2 písm. a) preformulovať tak, aby športovcom poskytovalo obdobný štandard ochrany ich práv ako zamestnancom podľa Zákonníka práce (viď. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce), a to nasledovne: „ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,”.
Doterajšia právna úprava, ako aj navrhovaná zmena sa negatívne dotýka profesionálnych športovcov, ktorých zamestnávateľmi boli/budú insolventné športové kluby. Neexistuje žiadny relevantný dôvod, aby mal športovec, ktorého športová kariéra trvá oveľa kratšie, ako kariéra akéhokoľvek iného zamestnanca, sťažený prístup k využitiu inštitútu okamžitého skončenia pracovnoprávneho vzťahu.
Pri odkaze na “predpisy športového zväzu” je nevyhnutné zabezpečiť, že ich úprava musí byť priaznivejšia pre slabšiu stranu pracovnoprávneho vzťahu. Aktuálne navrhované znenie nevylučuje, že táto úprava môže byť aj nevýhodnejšie ako je zákonom ustanovený štandard.
Táto pripomienka je zásadná.
K § 46 ods. 2 – Z: (nad rámec)
Navrhujeme v § 46 ods. 2 Zákona o športe doplniť výpočet ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa primerane vzťahujú na zmluvné vzťahy pri vykonávaní športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu o odkaz na „§ 13 ods. 5, § 43 ods. 4 a 5 a § 142 až 144 Zákonníka práce”.
Podľa § 13 ods. 5 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ nesmie zamestnancovi uložiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a podmienkach zamestnávania“.
Podľa § 43 ods. 4 Zákonníka práce: „Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody, ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania, sú neplatné.“
Podľa § 43 ods. 5 Zákonníka práce: „Nikto nesmie byť na pracovisku prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že nezachová mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania.“
Aplikačná prax v minulosti ukázala veľmi nebezpečný “modus operandi” niektorých klubov, ktorý končil sporom a zhoršením vzťahov. Ak niektorí športovci verejne (v mediách) priznali, že klub je voči nim v omeškaní so zaplatením mzdy, v niektorých prípadoch ich kluby za tieto vyhlásenia sankcionovali (spravidla vo výške dlžnej sumy). Povedzme si pravdu – je to väčšinou „verejné tajomstvo”, ak je klub vo finančných problémoch. Cieľom nie je stav, že by športovci mali verejne rozprávať o výške ich miezd. Nemožno im však upierať, aby mali mať možnosť/právo pravdivo opísať svoje pracovné podmienky.
V niektorých zmluvách sú stanovené neprimerane vysoké zmluvné pokuty za porušenie mlčanlivosti zo strany športovcov. Pritom Zákonník práce takéto ustanovenia v pracovných zmluvách vyhlasuje za neplatné ( jedná sa o absolútnu neplatnosť).
Zamestnávateľ (klub) teda nebude môcť sankcionovať zamestnancov (športovcov) za to, že hovoria (hoci aj verejne) o svojich pracovných podmienkach.
Obdobne v súčasnej právnej úprave absentuje odkaz na ustanovenia Zákonníka práce týkajúce sa prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Aplikačná prax najmä v období pandémie COVID-19 ukázala nedostatočnú ochranu športovcov v prípade celoplošných karanténnych opatrení obmedzujúcich výkon organizovaného športu. V prípade prekážok v práci na strane zamestnávateľa má športovcom patriť náhrada mzdy rovnako ako iným zamestnancom na Slovensku.
Navrhujeme preto doplniť odkaz na ustanovenia § 13 ods. 5 ZP a 43 ods. 4 a 5 Zákonníka práce a § 142 až § 144 Zákonníka práce do § 46 ods. 2 Zákona o športe
Táto pripomienka je zásadná
