Kariéra odchovanca trebišovskej hádzanej Mareka Hniďáka nabrala rýchly spád po prestupe do zahraničia v januári 2021. Aktuálne tretí najlepší strelec lídra českej najvyššej súťaže Lovci Lovosice v rozhovore opisuje svoje skúsenosti z prechodu do sveta profesionálnej hádzanej, ako sa s ním vysporiadal, ale aj dôvody, pre ktoré sa rozhodol popri dobre rozbehnutej športovej kariére študovať na vysokej škole.
Pred dvomi rokmi si hrával slovenskú extraligu za Crows Košice, o pár mesiacov na to si prestúpil do jednej z najlepších európskych súťaži. Aký náročný bol prechod do prostredia profesionálneho športu? Aký veľký rozdiel si spozoroval?
„Čo sa týka prechodu do Maďarska, spočiatku to bolo veľmi náročné. Myslím si, že veľkú úlohu tam zohrala skutočnosť, že som po prvý krát v živote nebýval doma. Všetky práce týkajúce sa chodu domácnosti som si zrazu musel robiť sám. Hneď na prvom tréningu som si poranil zadný stehenný sval, čo mi taktiež veľmi nepomohlo k ideálnemu vstupu do nového pôsobiska a povedal by som, že profesionalitu a celkovú zmenu som pocítil až dva mesiace po zranení. Spočiatku bolo náročné prejsť z troch tréningov v Košiciach do ôsmych tréningov plus zápas. K tomu všetkému som neovládal maďarčinu. Takže prechod určite nebol jednoduchý, no určite mi to v mnohých veciach otvorilo oči a táto skúsenosť ma posunula ďalej ako človeka aj ako hádzanára.“
V Cegléde bol Tvojim spoluhráčom aj ďalší člen LOSS, skúsenosťami ošľahaný Martin Mazák, ktorý v Maďarsku aktuálne začal už 16. sezónu. V čom bol Mazi pre Teba prínosom a aký dojem na Teba urobil ako športovec a človek?
„Mazi mi bol v danom období veľkou oporou. Pomáhal mi nielen na ihrisku, všetko mi prekladal do slovenčiny, pomohol mi s rôznymi papierovačkami. Od začiatku sa ma ujal a snažil sa mi čo najviac pomôcť začleniť sa do tímu a do profesionálnej hádzanej. Zato by som sa mu chcel touto cestou poďakovať.“
Vlani v lete si skončil svoj prvý zahraničný angažmán v maďarskom Cegléde. Po ňom prišlo obdobie dlhšieho hľadania si ďalšieho pôsobiska. Po tomto čakaní si prestúpil do nižšej nemeckej súťaže. Ako si toto obdobie zvládal najmä po psychickej stránke?
„Po ukončení angažmánu v Cegléde prišlo obdobie hľadania nového klubu, ktoré sa trošku natiahlo na nejaké dva mesiace. Prestup sa zrealizoval až v septembri, a to do klubu tretej nemeckej ligy. Čo sa týka čakania na nový klub, myslím si, že som toto obdobie zvládal celkom fajn. Bol som prevažne doma a rodičia mi boli veľkou oporou. Takto spätne hodnotím pôsobenie v Nemecku veľmi pozitívne. Dalo mi to veľmi veľa a spätne by som nič nemenil.“
Niekoľko mesiacov po prestupe si si paradoxne zahral na domácich ME pred zaplnenou Steel Arénou. Prevažoval pocit zodpovednosti alebo chuť sa ukázať pred rodinou a kamarátmi z východného Slovenska?
„Nominácia na ME ma prekvapila a po pravde som ju vôbec nečakal. Išlo o moje prvé medzištátne zápasy v mužskej reprezentačnej kategória, takže som určite pociťoval tlak a zodpovednosť. Na druhej strane musím povedať, že som si domáci šampionát veľmi užil. Bolo príjemné zahrať si opäť v Košiciach, stretnúť sa s kamarátmi a rodičmi.“
Po roku strávenom v tretej nemeckej lige si vletel do Českej ligy v drese Lovosíc, čo so sebou nieslo aj zmenu denného režimu, množstva tréningov aj celkového života, ako si sa vysporiadal s touto zmenou?
„Po roku v Nemecku, kde bola úroveň ligy kvalitná, avšak počet tréningových jednotiek nebol úplne ideálny, som sa rozhodol pre zmenu a rozhodol som sa prestúpiť do Lovosíc. Prinieslo to zmenu najmä v počte tréningov, ten sa pohybuje medzi osem až deväť plus zápas. Adaptácia v Lovosiciach prebehla viac ako fajn. Momentálne sa nám výsledkovo darí (pozn. 11 víťazstiev v rade). Myslím si, že aj z mojej strany sú výkony na pomerne slušnej úrovni. Pevne verím, že to takto bude v budúcnosti pokračovať.“
Lovosice v lete posilnil aj hráč svetovej úrovne a víťaz ligy majstrov Pavel Horák. Aký je to pocit, hrať a byť v jednej kabíne s víťazom ligy majstrov?
„Pavel Horák priniesol do mužstva nielen skúsenosť ale aj energiu. Ak sa mu niečo nezdá a má na veci iný názor, snaží sa nám to priateľsky vysvetliť. Trúfol by som si povedať, že je to taký náš tretí tréner, najmä čo sa týka obrany. Som veľmi rád, že s ním môžem zdieľať jednu šatňu a byť súčasťou jedného tímu s ikonou svetovej hádzanej. Pevne verím, že všetky skúsenosti, ktoré od neho získam dokážem využiť v mojej ďalšej kariére.“
Dva roky si sa venoval výhradne športu. Čo ťa viedlo k tomu, že si sa prihlásil na vysokú školu?
„S myšlienkou študovať na vysokú školu som sa pohrával už dlhší čas. Hlavným cieľom bolo mať niečo iné, načo sa môžem sústrediť okrem hádzanej. A samozrejme, aby mi štúdium pomohlo v období po športovej kariére. Tomuto rozhodnutiu dopomohla aj informácia, ktorú som sa dozvedel pri podpise zmluvy v Lovosiciach, že mnoho mojich spoluhráčov študuje na vysokej škole a klub im v tom vychádza v ústrety.“
Mnoho mladých športovcov rieši otázku, či sa dokáže naplno venovať športu popri povinnostiach, ktoré prináša štúdium. Ako to vnímaš ty, obmedzuje ťa štúdium v tvojom tréningovom procese resp. športovom rozvoji?
„Vďaka hádzanej mi bol schválený individuály študijný plán. Podarilo sa mi nastaviť si rozvrh tak, aby som nemusel vynechať jedinú tréningovú jednotku. Škole sa venujem výhradne vo svojom voľnom čase a nezasahuje mi do hádzanárskych aktivít. Povedal by som, že doteraz ma štúdium na VŠ nijako v profesionálnom športe neobmedzilo.“
Čo Ti pomáha zvládať všetky nároky každodenného života, ako sa staráš sám o seba?
„Počas tých troch rokov kedy žijem a starám sa o seba sám som si vytvoril nejakú rutinu a návyky, ktoré mi kažodenný život uľahčujú. Vďaka nim dokážem byť viac produktívny a efektívny čo sa týka času. Určite existujú nejaké problémy, ktoré nedokážem vyriešiť sám, v týchto momentoch sa obraciam na svojich rodičom, ktorí sú v každej situácii ochotní spraviť čo najviac, aby mi pomohli.“ 
Keby si mohol dať radu mladým športovcom, ktorí odchádzajú do zahraničia za svojím snom, bez skúseností a možno do krajiny, kde nepoznajú ani jazyk, čo by to bolo?
„Ak by som mohol dať radu športovcom, ktorí odchádzajú do krajiny, ktorej jazyk neovládajú, tak je to štúdium jazyk danej krajiny. Uľahčí to začlenenie sa do kolektívu, komunikáciu s trénerom a celkovo. Spätne si uvedomujem, že v Maďarsku som sa mohol venovať štúdiu jazyka pilnejšie, čo bola chyba, ktorá mi sťažila moje pôsobenie v Maďarsku.“
Zdroj foto: www.hazenalovosice.cz
