Člena Komory Slovenského futbalového zväzu pre riešenie sporov a jej dočasne povereného predsedu, 31-ročného advokáta z Košíc Jaroslava Čolláka, poznajú v športovom prostredí aj vďaka tomu, že patril medzi spoluautorov Zákona o športe. V rozhovore s ním sme sa venovali napríklad aj postaveniu futbalistov na Slovensku z pohľadu ich právnej istoty a vymožiteľnosti práva, o celkovom postavení profesionálnych aj amatérskych športovcov v slovenskej legislatíve, o vplyve koronakrízy na život slovenských športových klubov a organizácií či o vplyve hráčskych asociácií na atmosféru a vzťahy v našom športe. Čo ako pedagóg Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach radí športovcom, ktorí popri športe študujú, a ako sa pozerá na vzťahy v športe z pozície externého poradcu Ústavného súdu SR?
Ako by si zhodnotil postavenie futbalistov na Slovensku z pohľadu ich právnej istoty a vymožiteľnosti práva?
„Pri existencii zamestnaneckých zmlúv rešpektujúc zákon o športe je postavenie športovca silné, jeho práva voči klubu sú silné, ale rovnako klub môže od športovca vyžadovať skutočne profesionálny športový prístup k plneniu jeho všetkých povinností. V prípade, ak je hráč samostatne zárobkovo činnou osobou, ide o klasický občiansko-právny alebo obchodno-právny vzťah, keď je hráč logicky chránený menej. Slovenský futbalový zväz (SFZ) ako národný športový zväz ako jeden z mála po prijatí zákona o športe vyžadoval jeho dodržiavanie, čo malo za následok, že tam, kde zákon vyžadoval zamestnanecký vzťah, SFZ nezaregistroval zmluvu vytvárajúcu vzťah iný. V tomto bol SFZ skutočne lídrom, zvlášť ak si uvedomíme, že v hokeji nie je zákon o športe dodržiavaný dodnes. V tomto SFZ urobil maximum pre to, aby pozíciu športovcov posilnil. Posledná novela zákona o športe, paradoxne z dielne bývalých športovcov, oslabila postavenie športovcov a vrátila ich status do roku 2015, teda do momentu pred prijatím nového zákona o športe.“
Ako spätne hodnotíš dopady Zákona o športe na športovú obec?
„Spätné hodnotenie sa nedá robiť, pretože pohľad z budúcnosti do minulosti je ovplyvnený skúsenosťou. Bez ohľadu na uvedené cítim potrebu uviesť, že Zákon o športe, ktorý mám ako bývalý koordinátor zákona pre celé Slovensko pred očami v podobe, v akej mohol ísť – ale nešiel – do Národnej rady Slovenskej republiky na základe nášho vtedajšieho poznania, znalosti a zozbieranej skúsenosti, je utópiou, ku ktorej sa snažia dostať jeho kritici dnes. Aktuálne zámery novelizácie zákona o športe alebo prípravy nového zákona o športe sú ideovým návratom k tézam, na ktorých bol vybudovaný aktuálny zákon. Dnešnou snahou je častokrát príprava alebo debata o mechanizmoch, ktoré sa do aktuálneho zákona nedostali iba z ekonomických, alebo politických dôvodov. Myslím, že týmto výrokom som povedal – nie za celú pracovnú skupinu – ale za seba – všetko.“
Čo pre Teba znamenalo podieľať sa na tvorbe Zákona o športe?
„Životnú skúsenosť ako právnika a osoby stojacej štandardne mimo legislatívneho procesu podieľať sa na zákonodarnom procese Slovenskej republiky, na základe ktorej som na vlastnej koži zistil, že procesy na Slovensku nie sú ideálne, ani keď sú pre ich výskyt ideálne podmienky.“
Čo by si zmenil alebo pridal do Zákona o športe?
„Nezmenil by som nič, iba by som do neho vrátil to, čo z neho bolo v legislatívnom procese v roku 2015 vyhodené. Dokázať vizionárstvo je v tomto prípade otázka otvorenia počítačového súboru starého päť rokov.“
Čo by si do budúcna navrhoval pre zlepšenie postavenie profesionálnych aj amatérskych športovcov na Slovensku?
„Vrátenie sa k zamestnaneckému pomeru v profesionálnom športe a dôslednú kontrolnú činnosť vo vzťahu k dodržiavaniu Zákona o športe. V globálnom meradle športu na Slovensku je to zlepšenie financovania športu pre majiteľov klubov a potencionálnych investorov zo súkromných zdrojov, daňovo zvýhodnené režimy podpory športu, zrýchlené odpisy hnuteľného majetku, ak ide o športovú infraštruktúru, fond na podporu športu financovateľný napr. aj zo štátnej poisťovne a zdravotného poistenia každého z nás, superodpočet pri sponzoringu športu, vytvorenie ekonomicky výhodnej spolupráce medzi školskými zariadeniami a športovými klubmi, obecná a mestská podpora športu v zvýhodnenom režime a podobne. Mnohé mechanizmy sú dávno známe, nemusíme ich vymýšľať, mnohé sa mali stať súčasťou zákona o športe v roku 2015. To, že tam nie sú, je žiaľ, politický následok.“
Ako môže podľa Teba prispieť hráčska asociácia k riešeniu sporov vo futbale?
„Hráčske asociácie sú trend, ktorý musíme vnímať a ktorých úloha bude do budúcna jednoznačne rásť. Ich existenciu vnímam pozitívne, hlas hráča a hráčov môže byť ľahšie a predovšetkým efektívnejšie vypočuteľný. Z môjho pohľadu ale ide predovšetkým o aktivity týchto asociácií pre svojich členov zamerané na život po kariére, podpora členov v najrôznejších oblastiach života športovca ako napr. zvýhodnené regeneračné aktivity, zvyšovanie vedomostnej úrovne športovcov, finančná a právna gramotnosť a podobne. V tomto smere dokážu asociácie svojim členom pomôcť zásadne. Ďalšiu zásadnú úlohu týchto asociácií vidím v podpore svojich členov v prípade vzniku sporov medzi hráčmi a klubmi, v prípade nevyplatených odmien či iných sporných situácií. V ekonomickom, právnom a inom poradenstve. Mnohokrát ľudské usmernenie športovca vyčkať, neponáhľať sa so súdnym – komorovým – riešením svojej situácie dokáže urobiť väčší osoh ako aj tá najlepšia žaloba. Tu však nevnímam ako pozitívne, ak asociácie nútia alebo dokonca odporúčajú svojim členov žalovať športové kluby na príslušných orgánoch, bez snahy o mimosúdne riešenie sporov. Vzťahom v športe to neprospieva. Žiaľ, osobné rozhovory s bývalými spoluhráčmi či rôznymi športovcami ma presvedčili, že existujú aj hráčske asociácie, ktoré svojim členom odporúčajú predovšetkým takéto súdne riešenie týchto sporov, a to nie je z môjho pohľadu správne. Schopnosť asociácie viesť rozhovory a rokovania s klubmi za situácie, že kluby tieto asociácie aj akceptujú ako relevantného partnera, dokážu mnohokrát predmetný spor vyriešiť, a to bez súdneho riešenia. Prejavom možnosti zmierlivého riešenia sporov je aj viacero späťvzatí „žalôb“ na komore, ktoré sú pravdepodobne prejavom dohody medzi klubmi a športovcami. Deje sa to po vzniku a iniciovaní sporu, ktoré zbytočne vytvorí náklady na jeho hoci krátke vedenie. Pre športovcov je z môjho pohľadu dôležité vyberať si tie asociácie, ktoré túto úlohu zvládnu. Športová asociácia má potenciál byť v tomto smere mediátor, nie subjekt nátlaku.“
Je pozícia člena Komory Slovenského futbalového zväzu pre riešenie sporov prestížna z pohľadu Tvojej právnickej kariéry?
„Prestíž nie je slovo a emócia, ktorá by mala zísť na um pri odpovedi na takto sformulovanú otázku. Vzhľadom na dnes existujúci bezodplatný charakter tejto činnosti mi pri akejkoľvek myšlienke o komore napadne slovo služba. Služba členom Slovenského futbalového zväzu v prípade, ak spor vyplývajúci zo vzťahov, ktoré zastrešuje SFZ nedokázali vyriešiť zmierlivo, teda mimosúdne. Žiaľ, v športovom prostredí vnímame tendenciu iniciovať konania pred komorou, motivované veľakrát subjektmi zastupujúcimi jednotlivé strany sporu, čo sa vo finále neukazuje ako správne. Aj preto zvažujeme vytvorenie akejsi platformy zmierovacieho konania, keď by strany sporu mohli využiť túto platformu na predsúdne a mimosúdne, zmierlivé, vyriešenie veci.“
Sú sudcovia Komory Slovenského futbalového zväzu pre riešenie sporov odmeňovaní podobne ako sudcovia všeobecných súdov?
„Nie. Je to čestná funkcia. Vzhľadom na narastajúci počet sporov a neustále sa zvyšujúce nároky na rozhodovací proces však vnímam túto situáciu ako neudržateľnú. Sudcovia Komory sú osoby, ktoré žijú svoje civilné životy vo svojich štandardných zamestnaniach, ktoré ich živia. Ak od nich čakáme efektívnu a rýchlu prácu v prospech zväzu a členov SFZ, bolo by korektné, aby by za túto činnosť poberali aj finančnú odmenu.“
Aká je motivácia členov komory zastávať svoje pozície a pracovať v prospech futbalu takmer zadarmo?
„Nemôžem odpovedať za všetkých členov komory, ale pravdepodobne je to služba členom SFZ, ktorú som spomínal vyššie.
Aký je právny základ komory? Nemôžu športovci žalovať svoje nároky na všeobecných súdoch?
„Právny základ Komory Slovenského futbalového zväzu pre riešenie sporov je v Zákone o športe, ktorý upravuje jej právomoc, ako aj typ sporov, ktoré môže prerokovávať. Následok jej existencie, pričom SFZ ako aj všetky ostatné národné športové zväzy majú povinnosť takýto orgán mať, je v povinnosti členov a osôb s príslušnosťou k SFZ riešiť spory vyplývajúce zo športovej činnosti pred týmto orgánom. V prípade, ak športovec zažaluje klub alebo klub športovca na všeobecnom súde, súdy konanie zastavujú a postupujú spor na komoru, týchto rozhodnutí všeobecných súdov o zastavení konania a postúpení vecí komore máme čoraz viac. Súdy už vnímajú existenciu alternatívnych orgánov na riešenie sporov, a vysporiadávajú sa s tým tak, že nie sú právomocné na prerokovanie sporu. Procesnoprávny následok je zastavenie konania a spomínané postúpenie veci komore. Čo je podstatné povedať je to, že Zákon o športe stanovil a stanovuje právomoc komory širšie ako v prípade Komory FIFA DRC, ktorá prerokuváva výlučne zamestnanecké spory medzi hráčmi a klubmi, prípadne medzi klubmi navzájom. Dostáva sa tu do konfliktu národná legislatíva a optika FIFA. Národnú legislatívu však rešpektujú aj FIFA a UEFA, pretože musia. Následkom je, že SFZ musí voliť také nastavenie fungovania komory pre riešenie sporov, ktoré je v súlade prioritne s národnou legislatívou, pretože v prípade nesúladu by ohrozil financovanie zväzu z verejných rozpočtov. Táto pozícia je tlmočená aj voči FIFA zo strany SFZ, my si nemôžeme dovoliť porušovať zákony Slovenskej republiky rešpektovaním pravidiel FIFA. “
Čo vlastne znamená, že si dočasne poverený predseda komory?
„Funkcia predsedu a podpredsedu Komory nebola obsadená, ale SFZ si nemohlo dovoliť nefunkčnosť Komory ako jediného orgánu na riešenie sporov. Jediný futbalový súd SFZ nemohol jednoducho byť bez predsedu a podpredsedu, pretože spory prichádzajúce na komoru by nemal kto riadiť. Predseda a podpredseda sú členmi senátu (predsedom) každého druhého sporu vedeného na Komore, to tak na prvoinštančnej, ako aj na odvolacej úrovni, a rovnako majú ďalšie úlohy pri správe a riadení Komory. Preto bez obsadenia týchto funkcií by nebola činnosť Komory možná.“
Prečo je to tak, že funkcia predsedu a podpredsedu Komory nebola obsadená?
„Pretože záujmové skupiny vo futbale zastúpené v Komore pre riešenie sporov zablokovali voľbu riadneho predsedu a podpredsedu a v zmysle toho plénum Komory tak neponúklo konferencii SFZ žiadnych kandidátov na predsedu a podpredsedu komory.“
Ako túto voľbu kluby zablokovali?
„Komora je zložená z dvoch táborov zástupcov – zástupcov hráčov a klubov, to tak hráčov profesionálnych (6) a amatérskych (2), ako aj klubov profesionálnych (6) a amatérskych (2). Predseda a podpredseda Komory by mal byť nezávislý a nestranný, mala by to byť osoba nezávislá od akejkoľvek záujmovej skupiny vo futbale. Komora je orgánom predovšetkým v zmysle Zákona o športe, a rozhoduje nielen spory profesionálnych športovcov, ale aj športovcov amatérskych, aj spory medzi trénermi a klubmi, inými športovými odborníkmi a klubmi, klubmi navzájom, lokálnymi zväzmi a inými členmi SFZ a podobne. Komora SFZ má v zmysle Zákona o športe širšiu právomoc ako Komora FIFA. Preto by predseda a podpredseda tejto Komory SFZ mali byť nezávislí a nestranní a z môjho pohľadu určite nemôžu byť vyberaní skupinami vo futbale, pretože je to v priamom rozpore so Zákonom o športe. Zákon o športe hovorí, že predsedu a podpredsedu takéhoto orgánu musí voliť najvyšší orgán SFZ. Žiaľ, predstava záujmových skupín vo futbale bola taká, že predsedu a podpredsedu si budú vyberať a ustanovovať výlučne tieto subjekty. V tom čase išlo predovšetkým o Úniu futbalových profesionálov (ÚFP), ktorá trvala na svojom zastúpení vo vedení Komory, a ktorá trvala na tom, že vedenie Komory pre riešenie sporov musí byť zložené z predsedu alebo podpredsedu, ktorého vyberie len ÚFP, a druhého člena vedenia Komory, ktorého vyberú profesionálne kluby (teda ÚLK). To však nebolo a ani dnes nie je schodné, pretože v zmysle Zákona o športe predsedu a podpredsedu komory musí voliť Konferencia SFZ ako najvyšší orgán národného športového zväzu, nemôžu byť vyberaní takýmto ‚politickým‘ spôsobom. Je zrejmé, že pri takomto výbere sa o nezávislosti a nestrannosti vedenia Komory pravdepodobne baviť nedá. Z toho, čo mi je známe, uvediem moje vnímanie vtedajšej situácie, a to, že SFZ, a v tom čase aj ÚLK, zotrvali na podmienke nezávislosti a nestrannosti predsedu a podpredsedu a na reflexii a dodržaní Zákona o športe, pretože opačný postup by bol porušením Zákona o športe a ohrozením financovania SFZ z verejných zdrojov. Na základe uvedeného by mohlo dôjsť pre SFZ k strate spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov. To považujem za zásadné a správne rozhodnutie bez ohľadu na to, kto Komoru vedie alebo bude viesť. Ktokoľvek, kto navrhuje iný spôsob voľby predsedu a podpredsedu komory, nemyslí na následky pre SFZ vyplývajúce z národnej legislatívy, a každý, kto poukazuje na rozpor predpisov Komory SFZ s predpismi FIFA nehovorí celú pravdu o „právnom statuse“ tohto orgánu, účelovo zamlčuje jej širšiu právomoc ako je právomoc FIFA DRC, a subjektívne prekrúca fakty.“
Rešpektuje teda SFZ predpisy FIFA o vplyve hráčov na obsadenie Komory SFZ?
Najdôležitejšia je v tomto prípade parita – teda rovnaké zastúpenie zástupcov hráčov a klubov v tomto orgáne, čo je dodržané od vzniku Komory. To je dnes jedine voľba predsedu a podpredsedu tohto orgánu. SFZ rešpektuje všetky východiská, na základe ktorých majú byť národné Komory vybudované, okrem tých, ktoré im neumožňuje Zákon o športe. SFZ preto novelizoval Stanovy SFZ tak, aby boli súladné so Zákonom o športe, to aj na základe upozornenia hlavného kontrolóra športu, teda aby predsedu a podpredsedu volila Konferencia. Kandidáta môže navrhnúť každý člen SFZ, teda každý hráč. SFZ je zodpovedný za právne súladné vzťahy vzťahov, ktoré spravuje, čo SFZ dodržiava pri absolútne všetkých procesoch“.
Koľko sporov medzi hráčmi a klubmi ročne rozhodujete?
„V priemere približne 50 až 70.“
Výkonný výbor SFZ v júli pozastavil funkciu dvom členom komory pre riešenie sporov. Prečo?
„SFZ je národný športový zväz, je to organizácia, ktorá rešpektuje svoje predpisy, ktorá v prípade porušenia alebo nesplnenia ich podmienok musí konať, bez ohľadu na to, o člena akého orgánu ide. Ako dočasný predseda komory, hoci ide o komoru, tento prístup vítam. Sám som v minulosti tlmočil Výkonnému výboru SFZ podozrenia z porušenia predpisov SFZ konkrétnymi členmi komory. Ak VV SFZ podozrenia prešetril a porušenie predpisov nebolo preukázané, logicky, VV SFZ alebo ďalší na to relevantný orgán v zmysle predpisov SFZ voči tomu ďalej nekonal. Aktuálne je situácia iná, porušenie predpisov prípadne nedodržanie ich podmienok mal VV SFZ za preukázané. Pozastavenie funkcie členom komory je v tomto prípade len prvým krokom, nejde o ukončený proces, pretože člena komory môže v tomto prípade na základe návrhu na odvolanie – odvolať alebo neodvolať – iba Konferencia SFZ ako najvyššieho orgán SFZ. Všetky dôvody návrhu na odvolanie členov orgánu musia byť predložené konferencii, ktorej delegáti vyhodnotia, či daného člena orgánu odvolajú, alebo nie. To je stanovami SFZ predvídaný postup, ktorý bude zo strany SFZ určite dodržaný, garantujúc týmto členom všetky práva, ktoré im pred na to príslušným orgánom patria.“
Dvaja členovia Ligy na ochranu slovenských športovcov študujú na Právnickej fakulte v Košiciach. Čo by si im poradil ako skúsený právnik, advokát a absolvent tejto vysokej školy?
„Treba sa na to pozrieť zo širšieho ohla pohľadu. Kopačky každého futbalistu jedného dňa budú visieť na klinci, ale vedomosti a znalosti v ich hlave ostanú na celý život. To potom determinuje každý náš krok a rozhodnutie v osobnom, profesijnom, športovom, ľudskom či emočnom živote. Samozrejme, môžeme ísť do podrobností, ale na odporúčanie čítať právnu filozofiu medzi tréningami, ktorú iste využijú v žalobných argumentáciách, by som bol veľký optimista.“
Myslíš si, že vysokoškolské štúdium sa dá zladiť s výkonom profesionálnej športovej činnosti?
„Mnoho úspešných športovcov je toho dôkazom, takže je to určite možné. Tak ako aj ja som počas strednej školy využíval individuálny študijný plán, viem, že tento sa dá aj momentálne využiť na viacerých vysokých školách.“
Mali by sa podľa Teba významné športové osobnosti vyjadrovať k politickým či iným celospoločenským témam alebo by mali ostať apolitickí?
„Filozof a najznámejší francúzsky osvietenský spisovateľ Voltaire povedal, že hoci s tebou nesúhlasím, budem bojovať za to, aby si mohol povedať svoj názor. Samozrejme, je potrebné vnímať istú špecifickosť postavenia hráča v športovom klube. Je známe, že kým sme ekonomicky závislí, nie sme slobodní. Predstava, že športovec sa bude vyjadrovať k témam politiky, či už na úrovni klubovej alebo zväzovej je z môjho pohľadu – poznajúc reálne situácie a poznajúc názor mnohých športovcov – nereálna. Športovec si tým môže značne ohroziť svoju pozíciu v klube v prípade, ak by bol jeho názor negatívny. Naopak, ak je vzťah klub – športovec vyvážený a športovec je spokojný, aj vyjadrenia budú pozitívne. Na položenú otázku teda odpoviem logicky tak, že by im v tom nemalo byť bránené.“
V poslednej dobe sa množia názory o tom, že šport po koronakríze bude poloprofesionálny/amatérsky. Mnohí politici, najmä komunálni, tým zdôvodňujú svoj záujem o všetko ostatné, len nie o šport. Čakajú slovenských športovcov, najmä tých profesionálnych, ťažké časy?
„Športovcov zasiahlo veľmi náročné obdobie. Mnohé športy budú vyzerať inak, finančné podmienky sa pravdepodobne zhoršia, možno až na pár výnimiek finančne najstabilnejších klubov. Šport tvoria predovšetkým športovci a športové kluby, ktorých vzájomná komunikácia a pochopenie pozícií druhej strany dokážu preklenúť akékoľvek problematické obdobie. Pamätám si na myšlienku predsedu Ligy na ochranu slovenských športovcov Róberta Jana mladšieho, ktorú mi povedal, že koronakríza je najvhodnejšou situáciou, keď aj športovci môžu ukázať, že sa vedia správať inak, ako len trvať na svojich právach a žalovať kluby, ktoré ich doposiaľ živili. Bola to pre mňa v tom čase úplne výnimočná myšlienka, ktorá sa, žiaľ, stratila v množstve snáh okamžite žalovať športové kluby zo strany hráčov, ktorá bola živená predovšetkým právnymi zástupcami hráčov. V tom čase to nebolo šťastné riešenie. Dôležité je uvedomiť si, že šport je fenomén, ktorý vytvára v spoločnosti pozitívne spoločenské vzory, vytvára záujem mladej generácie o pohyb a o zdravý životný štýl. Na druhej strane, šport je oblasťou zamestnávania množstva ľudí, vytvára ekonomické hodnoty. Šport nie je len zápas reprezentačného ‚áčka‘, to je len špička ľadovca. Šport je štruktúra, ktorá zamestnáva trénerov na školách, v kluboch, ktorá vytvára podnikateľské prostredie pri organizovaní verejných športových podujatí, zamestnáva nesmierne množstvo ľudí na rôznych pozíciách ako sú fyzioterapeuti, lekári, kondiční tréneri. Kvalitná športová infraštruktúra zase umožňuje obyvateľstvu pohyb a zdravý životný štýl. Šport je jedna z mála oblastí, ktorá dokáže vytvoriť pozitívnu skupinovú emóciu, to je dnes nesmierne vzácne. Šport, športovci a športové kluby či zväzy mali, majú a aj budú mať svoju významnú spoločenskú úlohu.“
Si bývalý futbalista, napokon v Tvojom živote dostalo prednosť právo. Máš nejaký klub, ktorému držíš prsty z pozície fanúšika?
„Môj vzťah k športu je dnes v dvoch rovinách. Moju futbalovú minulosť definujú kopačky, dres a vlajka košického futbalu v mojej pivnici zavesené na klinec, ktoré sú prejavom pätnásťročnej krásnej futbalovej časti môjho života. Začínal som v 1.FC Košice, neskôr som pôsobil v MFK Košice. Som nesmierne vďačný, že futbal som spoznal po stránke, ktorú vidíme na ihrisku, ako aj po tej, ktorú na ihrisku nevidíme. Súčasná je prezentovaná predovšetkým mojím vzťahom k právu v športe a mojimi viacročnými právnymi pozíciami v štruktúrach Slovenského futbalového zväzu. Som fanúšikom dobrého futbalu, bez ohľadu na konkrétny klub. Teší ma každý medzinárodný úspech slovenských futbalových klubov na akejkoľvek úrovni, pretože je prejavom oduševnenej práce ľudí, ktorí stoja za týmito klubmi, a samozrejme hráčov, ktorí sa snažia odviesť svoju prácu čo najlepšie, ako vedia.“
