V súčasnosti môžu športovci vykonávať šport v pracovnoprávnom vzťahu ako zamestnanci alebo v obchodnoprávnom vzťahu ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Aké výhody, nevýhody a dopady prinášajú jednotlivé typy týchto zmluvných vzťahov
Športovec, ktorý poberá odmenu za výkon svojej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 4 ods. 3 písm. b) Zákona o športe je v postavení zamestnanca. Lepšia vymožiteľnosť práv je jednou z hlavných výhod tohto postavenia.
V bežnom pracovnoprávnom vzťahu má zamestnanec pokryté sociálne aj zdravotné poistenie, nakoľko zamestnávateľ za neho platí poistné na príslušné inštitúcie, ktoré mu zráža zo mzdy. Rovnako tak za neho odvádza aj preddavky na daň z príjmov. U športovcov však existujú výnimky platné do 31. 12. 2021, keď osoba, ktorá poberá príjem za činnosť športovca, nie je z tohto titulu sociálne a zdravotne poistená. Zamestnávateľ, v tomto prípade klub, odvádza iba daň z príjmov. Takýto zamestnanec je povinný platiť si mesačné preddavky na zdravotné poistenie ako samoplatiteľ, ktoré sú na rok 2021 vo výške 76,44 eur. Sociálne poistenie nie je povinné, a teda športovec, ktorý sa dobrovoľne neprihlási, nemá nárok na sociálne dávky ako je nemocenské, materské, dávky v nezamestnanosti a iné. Rovnako sa mu tento príjem nezapočítava do dôchodku.
V dôsledku neplatenia týchto odvodov sa športovci tešia vyššej čistej mzde, nakoľko ich mesačná mzda nie je zaťažená sociálnymi odvodmi. Je to však dvojsečná zbraň, každý športovec by mal preto zvážiť, čo získa a zároveň o čo prichádza, prípadne môže v budúcnosti prísť.
Pri hrubej mzde 1 000 eur sa športovcovi v roku 2021 pripíše na účet 881,43 eur (v prípade uplatnenia nezdaniteľnej časti na daňovníka). Môžeme to nazvať čistou mzdou, avšak športovec je ďalej povinný odviesť preddavok na zdravotné poistenie v sume 76,44 eur, ak nie je poistený z iného titulu (iné zamestnanie, poistenec štátu). Po tejto úhrade má športovec k dispozícii sumu 804,99 eur.
Druhý zmluvný vzťah je obchodnoprávneho charakteru, keď zmluva uzatvorená medzi klubom a športovcom podľa § 4 ods. 3 písm c) Zákona o športe stavia športovca do postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby (napr. zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka). Športovec je v postavení „podnikateľa“.
Príjem dohodnutý v zmluve mu je vyplácaný v plnej sume na účet. Daňovú povinnosť si tento športovec vysporiada sám pri podaní daňového priznania po skončení kalendárneho roka. Každý takýto športovec je povinný registrovať sa na daň z príjmov do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začne vykonávať svoju činnosti. Nakoľko tento zmluvný vzťah stavia športovca do úlohy podnikateľa podľa § 2 ods. 2 písm c) Obchodného zákonníka, je povinný komunikovať so správcom dane výlučne elektronicky.
V prvom roku od vzniku takéhoto zmluvného vzťahu čerpá športovec tzv. odvodové prázdniny, keď neplatí sociálne odvody a rovnako nie je povinne sociálne poistený. Môže sa však poistiť dobrovoľne. Sociálne poistenie mu vznikne len ak prekročí ročný hraničný príjem, ktorý bol pre rok 2020 v sume 6 552 eur. Posudzuje sa príjem športovca bez ohľadu na výdavky. Na základe podaného daňového priznania mu sociálna poisťovňa posúdi vznik povinného sociálneho poistenia k 1. 7. daného roka respektíve k 1. 10. v prípade, ak športovec podá daňové priznanie v predĺženej lehote. Minimálna výška sociálnych odvodov v roku 2021 je vo výške 180,99 eur. Športovci si preto musia uvedomiť, že ich príjem sa môže v dôsledku vzniku povinného sociálneho poistenia podstatne znížiť.
Zdravotné poistenie platí z titulu SZČO v sume platnej na aktuálny rok 76,44 eur. Kým v roku 2020 pri mzde 1 000 eur športovcovi ostalo po úhrade zdravotných odvodov k dispozícii 929,09 eur, v roku 2021 po vzniku povinného sociálneho poistenia to je 742,57 eur. Zároveň treba brať na zreteľ to, že daň sa vysporiadava po skončení kalendárneho roka, je preto pravdepodobné, že dôjde ešte k odvodu na daň z dosiahnutých príjmov.
Ing. Ľubomír Ivanko Macej
