Barbora, médiá už obletela správa o tvojom prestupe z poľskej Gdyne do Prahy, kde budeš pôsobiť pod basketbalovou legendou Natáliou Hejkovou. Ako sa prestup rodil?
„Záujem z Prahy prišiel už aj minulú sezónu, ale bolo to už v čase, keď som mala predĺžený kontrakt s Gdyňou na ďalšiu sezónu. Som rada, že záujem ostal aj po roku a dohodli sme sa na prestupe do Prahy.“
Praha je dlhodobo majstrom Česká a má veľké ambície v Eurolige. Si typ športovca, ktorý podáva pod tlakom lepšie výkony, alebo potrebuješ svoj pokoj?
„Praha má len tie najvyššie ambície nielen v domácej lige, ale predovšetkým v Eurolige. V českej lige je tím neporazený už niekoľko rokov a verím, že na to nadviažeme aj v budúcej sezóne. Budem sa snažiť pomôcť tímu vrátiť sa na popredné miesta v Eurolige, určite bude naším cieľom postup do Final Four. Som typ športovca, ktorému tlak neprekáža, práve vtedy sa mi hrá najlepšie. Pre takéto náročne zápasy, v ktorých o niečo ide, trénujem poctivo každý deň, preto si ich aj užívam.“
Tlak si určite zažila aj v Poľsku, mali ste fantastickú sezónu zakončenú ligovým aj pohárovým triumfom, potiahli ste dlhú víťaznú sériu. Bola nedávno skončená sezóna taká jednoduchá ako sa navonok môže zdať?
„Samozrejme, zažila som tlak aj v Poľsku, preto som s ním viem vyrovnať. Sezónu sme skončili dokonca s triple, keďže sme na začiatku sezóny vyhrali aj poľský Superpohár. V poľských súťažiach sme mali šnúru 56 víťazstiev, preto ma veľmi mrzí, že sa nám ju nepodarilo potiahnuť na 57 zápasov, čo by znamenalo zisk titulu už po troch zápasoch finálovej série. Ale predsa len, majstrovský titul sa lepšie oslavuje doma. Z vonku to možno vyzerá, že sezóna bola jednoduchá, ale pravda je taká, že to bola moja asi najnáročnejšia sezóna v kariére. Pôsobili sme v poľskej lige aj v Eurolige, ktorá sa hrala bublinovým systémom, odohrali sme tak menej, iba šesť zápasov, ale tie boli o to náročnejšie. Zažili sme dve turnajové bubliny, počas ktorých sme v priebehu štyroch dní odohrali tri zápasy. My sme mali rotáciu siedmich hráčok, čo znamenalo pre mňa 35 minút v každom zápase, bolo to fyzicky veľmi náročne. K tomu sme sa vrátili z Istanbulu po prvej euroligovej bubline s covidom. To bol začiatok decembra a po povinnej desaťdňovej karanténe sme sa vrátili na palubovky. Po covide som sa dostala späť do formy začiatkom marca, až vtedy som sa opäť začala na ihrisku cítiť dobre. Dovtedy som bojovala viac sama so svojím telom ako so súperkami. O to viac ma teda tešia všetky klubové úspechy v nedávno skončenej sezóne.“
Ako vyzerá tvoje balenie sa, keď sa sťahuješ do nového klubu? Koľko plných áut otočíš a čo musíš mať vždy so sebou?
„Naštastie, nesťahujem sa tak často. Ale po troch rokoch v Gdyni som tam mala naozaj veľa vecí a aj to bol jeden z dôvodov, prečo som si v Poľsku musela kúpiť nové auto. Mám veľmi vecí, ktoré musím mať stále so sebou, ale zvládnem to naraz. Čo by som však vyzdvihla je môj malý vankúš, ktorý stále cestuje so mnou.“
Teraz ťa čakajú povinnosti v slovenskej reprezentácii s účasťou na majstrovstvách Európy. Ako sa dá dosiahnuť, aby mal športovec počas jedného roka dvakrát vygradovanú formu na maximum?
„Pre športovca je to veľmi náročné fyzicky aj psychicky, aby mal viac vrcholov za rok a najmä v takom krátkom období. Bude to ťažká cesta, ale teším sa na ňu. Predsa len, hrať na majstrovstvách Európy je veľká vec. Urobíme všetko pre to, aby sme boli úspešné.“
Popri úspešnej klubovej a reprezentačnej kariére si ešte aj spoluzakladateľkou Ligy na ochranu slovenských športovcov. Prečo si do toho išla, v čom vidíš prínos tejto organizácie?
„Je to vynikajúci projekt, ktorý na Slovensku chýbal. Keď ma prvýkrát oslovili, či by som chcela byť pri zrode tohto združenia, vôbec som neváhala. Myslím si, že ako organizácia môžeme pomôcť k väčšej profesionalite v slovenskom športe, ktorá tu momentálne chýba. Verím, že sa to čoskoro zmení a priblížime sa v tomto aspoň susedným krajinám, kde šport funguje na vyššej profesionálnej úrovni.“
Aký je tvoj recept na únavu, aj tú psychickú? Čo robíš, keď máš deň, keď sa ti nič nechce? Ako sa naštartuješ?
„Môj recept na únavu je kvalitný a dlhý spánok. Keď som pôsobila v Gdyni, tak mi vždy pomohla káva a prechádzka pri mori. Voda ma upokojuje a v prírode naberiem energiu. Samozrejme nemôže chýbať dobrá regenerácia, v mojom prípade je to predovšetkým masáž. Pri psychickej únave mi pomôže rozhovor s mojou sestrou, ktorá je mentálna koučka, vie mi teda pomôcť aj odborne. Myslím si, že každý športovec si prechádza počas kariéry lepšími i horšími momentami a ani ja nie som výnimka.“
