Vyspovedali sme nášho člena Milana Dimuna, ktorý sa v letnom prestupovom období vrátil na slovenské prvoligové trávniky a obliekol si dres ambicióznej Dunajskej Stredy, s ktorou podpísal dvojročný kontrakt. 25-ročného defenzívneho strednopoliara, odchovanca košického futbalu a bývalého hráča Cracovie Krakov sme sa v rozhovore pýtali na rôzne futbalové, či mimo futbalové témy. Čo všetko sa dozvieš?
- Ako Miňo hodnotí 5 rokov strávených v Poľsku?
- Prečo sa rozhodol pre návrat na domáce ligové trávniky?
- Je možné skĺbiť život profesionálneho športovca a štúdium na vysokej škole?
Po piatich sezónach v Cracovii Krakov si sa vrátil na slovenské prvoligové trávniky. Do Krakova si prestupovať ako 19 ročný tínedžer, čo Ti pôsobenie v Poľsku dalo ?
Ako spätne hodnotíš päť rokov strávených v Cracovii ?
„Pôsobenie v Cracovii hodnotím veľmi pozitívne. Čo sa týka futbalovej stránky podarilo sa nám vyhrať prvýkrát v histórii klubu Poľský pohár a taktiež Superpohár. Bol to pre mňa obrovský zážitok. Tých päť rokov v Poľsku mi zároveň pomohlo aj čo sa týka osobného rozvoja, keďže ako mladý chlapec som musel riešiť všetky problémy sám a začať sa spoliehať na seba samého…som za to vďačný, lebo viem, že mi to do života dalo veľa.“
Kto alebo čo Ti po príchode do Poľska najviac pomohlo ?
„Bol to hlavne Erik Jendrišek, ktorý mi pomohol s mnohými záležitosťami, ktoré by som sám vybavil len veľmi ťažko. Keďže som prišiel do novej krajiny a neovládal som jazyk, tak naozaj neviem ako by som to bez neho zvládol”
Prečo si sa rozhodol pre zmenu klubu a prečo práve návrat na Slovensko do Dunajskej stredy ? Boli aj iné ponuky?
„Vo futbale sa všetko mení zo dňa na deň, bol som v Cracovii už päť rokov, čo je pre futbalistu dosť dlhá doba a sám som cítil, že potrebujem nový impulz… ozvala sa Dunajská Streda, ktorá za mňa zaplatila prestupovú čiastku aj keď som mal ešte stále rok platnú zmluvu. Povedal som si, že to je pre mňa nová príležitosť a taktiež skúsenosť, takže som rád, že sa to podarilo a dnes môžem byť hráčom Dunajskej Stredy. Okrem Dunajskej Stredy o mňa prejavil záujem aj jeden klub zo Serie B, ale z istých dôvodov sa prestup nepodarilo zrealizovať. Taktiež som mal ponuku od nováčika v Poľskej lige a zaregistroval som záujem aj z Izraela. Ale ako vravím, som spokojný, že som v DAC.“
Čo Ti bude z Poľska najviac chýbať ?
„Ťažko povedať, čo konkrétne, ale za tých päť rokov si človek zvykne na veľa vecí, zabýval som sa, spoznal som veľa nových ľudí, Krakov som bral ako svoj druhý domov. Taký je futbal, všetko sa v ňom mení veľmi rýchlo, takže teraz si už zvykám na nové prostredie.“
Čochvíľa budeš mať 25 rokov, si stále mladý a dostávaš sa do ideálneho futbalového veku. Aké ciele/ambície ešte máš? Vieš ich porovnať s tými, ktoré mal 19 ročný Milan pri prestupe z Košíc do Krakova?
„Roky pribúdajú, ale stále sa cítim super a verím, že vo futbale sa mi podarí dosiahnuť ešte nejaký úspech. Človek musí mať stále sny a ciele, aby mohol napredovať. Ako 19-ročný chlapec som možno lietal viac v oblakoch, no teraz som už skúsenejší. Nabral som určite skúsenosti, ktoré verím, že mi pomôžu byť úspešným po zvyšok mojej futbalovej kariéry.”
Mnoho mladých športovcov sa počas kariéry venuje výlučne športu. Tebe sa však podarilo niečo naozaj nevídané – diaľkovo vyštudovať informatiku na Technickej Univerzite v Košiciach. Ako sa to hráčovi Ekstraklasy podarilo ?
„Priznám, že to bolo veľmi náročné, ale som rád, že sa to podarilo. Prvé dva ročníky som zvládal úplne bezproblémovo, keďže v tom čase som hrával ešte v Košiciach. Náročnejšie to bolo po mojom odchode do Poľska. Bolo ťažké skĺbiť futbal a školu, keď napríklad v zime počas skúškového obdobia letíte s mužstvom na dva týždne do Turecka na sústredenie a ďalšie dva týždne trénujete dvojfázovo. Bolo to náročné, no som rád, že to je za mnou. Často sa mi stávalo, že som po druhom tréningu večer o 19:00 nastúpil do auta, aby som bol na druhý deň prítomný na skúške, ktorá začínala o ôsmej hodine rannej. Následne hneď po skúške som cestoval naspäť do Krakova na poobedňajší tréning, po ktorom som si samozrejme musel odtrénovať aj ranný tréning, ktorý som vynechal. Tiež som nemal veľa priestoru na opravné termíny, takže keď sa mi už podarilo prísť na skúšku, snažil som byť naučený od A po Z, aby som to zvládol a nemusel opäť hľadať ďalšie voľné časové okno na opravný termín.“
Ovplyvnilo štúdium Tvoju športovú výkonnosť, či už pozitívne alebo negatívne?
„Myslím si že športovú výkonnosť to ovplyvnilo veľmi málo. Skôr to krátilo môj voľný čas, počas ktorého som mohol možno viac relaxovať a namiesto toho som sa učil. Treba však povedať, že teraz keď to mám za sebou, tak by som to nemenil, pretože futbal je nepredvídateľný a človek nemôže vedieť čo sa kedy stane. Takto sa cítim viac pripravený do života aj po svojej kariére.“
Napriek tomu, že máš stále len 25 rokov, premýšľal si už nad tým, čo budeš robiť po konci kariéry ? Bude to práve oblasť IT ?
„Áno, nad tým, čo by som chcel robiť po konci kariéry som už premýšľal. Mám nejaké plány, čo by som chcel robiť, ale ešte nemám v pláne skončiť… tieto veci začnem intenzívnejšie riešiť zrejme v priebehu piatich rokov. Nevylučujem možnosť IT, ale taktiež ma láka podnikanie. Uvidíme, čo z toho nakoniec vznikne.”
Aká bola tvoja skúsenosť s trénermi a ľuďmi okolo futbalu, čo sa týka tvojho štúdia? Pomohli ti s vytvorením podmienok potrebných pre zvládnutie štúdia?
„Tréneri sa mi snažili pomôcť a výjsť mi v ústrety. Myslím si však, že to bolo stále obojstranné, pretože ja som sa stále snažil nájsť nejakú cestu, ktorá by vyhovovala všetkým. Napríklad, keď som chcel voľno v pondelok po nedeľňajšom zápase, tak som si napríklad odtrénoval pondelkový ľahký tréning doma s použitím športtestera alebo som si to odtrénoval dodatočne v pondelok večer v Krakove. Myslím si, že veľa závisí aj od prístupu športovca, keď k svojim povinnostiam pristupuje zodpovedne všetko sa dá.
Čo by si odporučil mladým športovcom? Máš nejaké tipy ako zvládnuť štúdium popri kariére profesionálneho športovca?
„Je to o nastavení v hlave. Človek si musí dať cieľ a ísť si za ním. Keď to raz niekto naozaj chce, tak sa to dá. Hlavne sa netreba vzdávať pri prvej prekážke, pretože to nebude úplne jednoduché. Výsledok však stojí za to.”
