Profesionálni športovci vykonávajúci šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, t.j. v inom zamestnaneckom vzťahu, na účely sociálneho poistenia nemajú postavenie zamestnancov až do 31. decembra 2021.Udialo sa tak priamou novelizáciou zákona o sociálnom poistení vyňatím profesionálneho športovca z povinnosti platiť sociálne poistenie. Zavedením tohto medziobdobia sa športovým organizáciám poskytol priestor na adaptáciu sa na „tvrdú zamestnávateľskú realitu“. Od účinnosti Zákona o športe (1.1.2016) sú teda profesionálni športovci postavení mimo sociálny systém.
Aké sú dopady takéhoto stavu pre profesionálnych športovcov? Začnime priamym dopadom na nepoistenú profesionálnu športovkyňu v prípade gravidity v súvislosti s nemožnosťou čerpať materskú dávku. Ďalší nepriaznivý dopad „odvodových prázdnin“ sa týka čerpania invalidného dôchodku profesionálnymi športovcami. V súčasnosti už šiesty rok nemajú sociálne nepoistení športovci nárok nemocenské dávky. Šesť rokov zárobkovej činnosti ako športovca-zamestnanca sa týmto športovcom nezohľadní ani pri výpočte starobného dôchodku. Tento fakt je o to závažnejší, že u športovcov je obdobie ekonomicky aktívnej činnosti ďaleko kratšie ako u iných pracovníkov. Na konci dňa môže športovcom týchto šesť rokov športovcom chýbať na čo i len vznik nároku na dôchodkovú dávku. Akokoľvek bude určený dôchodkový vek, pre odvodovo „prázdninujúcich“ športovcov bude podstatné, že šesť profesionálne „odšportovaných“ rokov sa im do odpracovaných rokov nezapočítavajú. Rovnako tak sa im týchto šesť rokov nezohľadní ani pri výpočte výšky starobného dôchodku.
Čo prinesie 1. január 2022 pre športovcov a kluby?
Budú sa odvodové prázdniny opäť predlžovať alebo budú športovci a kluby nútení čeliť tvrdej „zamestnaneckej“ realite? Vrátime sa do stavu pred účinnosťou Zákona o športe (športovci SZČO)?
Prečo štát tento problém dlhodobo nerieši a ako to súvisí s postavením športu v spoločnosti?
V druhej časti rozhovoru sme sa pýtali dlhoročného generálneho manažéra GOOD/YOUNG ANGELS Košice a člena výkonného výboru Slovenskej basketbalovej asociácie Daniela Jendrichovského a prezidenta Slovenskej volejbalovej federácie Mareka Rojka.
Odpovede Daniela Jendrichovského:
Čo by znamenalo pre občana SR, ktorý v tomto štáte žije a platí dane, ak by profesionálny šport zanikol? Existuje podľa Vás spoločenská objednávka na profesionálny šport ?
„Bojím sa, že v dnešnej elektronickej dobe, by si to väčšina ani nevšimla. My Slováci šport milujeme, vieme sa tváriť ako mu rozumieme, a ak niekto z našich športovcov dosiahne úspech vieme aj úprimne fandiť. Mediálne sa to ihneď prejaví priestorom v TV, článkami, diskusiami. No tá „spoločenská objednávka“ je krásne slovo do momentu, keď to znamená finančnú záťaž. A to sa netýka iba politikov, samosprávy ale aj fanúšikov, či rodičov. Kombináciou vplyvov prostredia odmietame platiť vstupné, ale v kine to problém nie je, frfleme na členské v kluboch, samospráva sa skryje za čarovné slovíčko „mládež“ a politici odkážu profesionálnemu športu, že si majú na seba zarobiť. Takže pre mňa je „ spoločenská objednávka“ iba prázdnou frázou. Boli by ste veľmi prekvapení, ako si ľudia vrátane politikov predstavujú fungovanie profesionálneho športu. A nemôžme sa im ani veľmi diviť, keď čítajú titulky s miliónmi eur.“
Aké by mohli/mali byť očakávania obyvateľov Slovenska v prípade silného úpadku profesionálneho športu na reprezentácie, či už mládežnícke alebo seniorské, bez ohľadu na druh športu?
„Neviem hodnotiť očakávania do budúcnosti, no na úspechy kolektívnych športov môžeme zabudnúť. Možno mi budú oponovať zástupcovia hokeja a futbalu, no reálne nemáme šancu konkurovať krajinám, ktoré majú infraštruktúru a systém podpory športu. U nás je to postavené na fanatikoch, náhode a to má do koncepcie ďaleko. Kým štát nezabezpečí športu zaslúžené postavenie v spoločnosti a neochráni mediálny trh pred nadnárodnými inzerentmi ako sú Google, Facebook a iní, profesionálny šport na Slovensku bude vymierať.“
Sú potom očakávania diváka/fanúšika športu legitímne vzhľadom na podporu športu zo strany štátu?
„Nemyslím, že fanúšik to dokáže pochopiť. Vidí šport v médiách a očakáva, že keď to ide v iných krajinách musí to ísť aj na Slovenku. Myslíte si, že by Vám uverili, že profesionálny šport nerobia funkcionári kvôli zisku? Veľmi by ma zaujímala suma vyplatená majiteľom na dividendách v profesionálnych kluboch za posledných 20 rokov. Myslím, že ak si tipnem nulu nebudem ďaleko od pravdy.“
Čím si vysvetľujete 5 rokov trvajúci nezáujem, resp. neschopnosť štátu vyriešiť problém odvodov profesionálnych športovcov ?
„Paradoxom je, že odpustenie odvodov je jedinou pomocou štátu profesionálnemu športu. Alibistické riešenie, ktoré má síce veľa nedostatkov, no pomáha klubom prežiť. Štát aj zákonom o športe, ktorý je dobre myslený, definoval mnoho povinností, no žiadne práva pre profesionálne kluby. Všetky kluby by bez akýchkoľvek pripomienok zamestnávali športovcov a platili odvody, ak by mali nárokovateľné zdroje či už na samospráve, alebo na štáte. V neposlednej rade plne daňové a odvodové zaťaženie by naše kluby postavilo v rovine konkurencieschopnosti v porovnaní s Európou do ofsajdu.
A popravde neexistuje nikto, kto by riešil navýšenie príjmovej časti pre profesionálny šport, tak sa klubom netreba diviť, že si chcú aspoň túto „pomoc“ udržať.“
Odpovede Mareka Rojka:
Existuje podľa Vás správne riešenie, ktoré stanoví pomer odvodového zaťaženia medzi kluby a športovcov a súčasne tým šport ako taký neutrží ekonomickú ranu pod pás ?
„Existuje. Zmenou legislatívy v súvislosti so stávkovaním a hazardom, a hlavne zdanenie internetových gigantov, ktoré šport pripravili o možnosť rovnej súťaže.“
Čo by znamenalo pre občana SR, ktorý v tomto štáte žije a platí dane, ak by profesionálny šport zanikol? Existuje podľa Vás spoločenská objednávka na profesionálny šport ?
„Celá spoločnosť je prepletená s profesionálnym športom každý deň. Sú fanúšikovia, ktorí každý týždeň sledujú šport priamo, alebo v TV, či na streamoch. Sú ich stá tisíce systémovo niekoľko krát v týždni. Množstvo divákov chodí priamo na športoviská, stá tisíce ľudí stávkujú na celý segment športu. Takže platia si TV kanály, streamy, investície do stávok, vstupné na stretnutia, firmy sponzorujú šport a kluby, či reprezentácie. Som presvedčený, že profesionálny šport je identickou súčasťou spoločnosti. K tomu pridám, že aj politikov zaujíma šport a spájanie s úspechom. Druhý aspekt sú médiá, máme TV športové kanály, máme relácie o športe, investície TIPOS či iných súkromných spoločností v bettingu. Proste, na prieč celou spoločnosťou. Je nenahraditeľný, pričom je len otázka prezentácie aké povedomie je prezentované spoločnosti a tam sme slabí. Potrebujeme mu dať vážnosť.“
Aké by mohli/mali byť očakávania obyvateľov Slovenska v prípade silného úpadku profesionálneho športu na reprezentácie, či už mládežnícke alebo seniorské, bez ohľadu na druh športu?
„Reprezentácia je história, hrdosť a spojenie, ktoré akýkoľvek šport ponúka a škody, ktoré by spôsobil úpadok, by bol bolestivý zásah do povedomia a úrovne vnímania v spoločnosti. Sme mladá krajina a formujeme stále naše hodnoty. Jedna z mála vecí, ktoré všetkých spájajú je šport a reprezentácia. Je náročné to vysvetliť. Pre mňa je kľúčové klubové prostredie, infraštruktúra a personálne zabezpečenie bežnej prevádzky v športe, kde vyrastajú hráči, tréneri či iní odborníci v športe. Cena práce na odborných pozíciách je v zásade narušená finančnými limitmi v športe a jeho segmentoch a na to sa viaže kvalita klubov a súťaží. Takže klišé o najlepších tréneroch do mládeže považujem za fikciu a len frázu, ktorá nie je v praxi reálnou. Takže ja tvrdím, že systém a hodnotu vyrábajú tréneri a tak sa k tomu musí stavať spoločnosť a klubové prostredie.“
Sú potom očakávania diváka/fanúšika športu legitímne, vzhľadom na podporu športu zo strany štátu?
„Očakávania sa nezmenia, či v športe bude málo, či viac peňazí. Spoločnosť má narušené vnímanie športu cez vyberanie príkladov najbohatších športovcov u nás. Navyše máme veľa prípadov, kedy sme aj v našom športe za málo peňazí schopní mať aj výsledky. Takže legitímne to je, akurát je otázka, či poznanie súvislostí je férové nastavením spoločnosti.“
Koľko športovcov/športovkýň vykonáva šport (volejbal) na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a koľko na základe tzv. “inej zmluvy”?
„80% športovcov ako profesionálni športovci na základe tzv. inej zmluvy, sú teda v postavení SZČO, zvyšok na základe zmluve o príprave talentovaného športovca. Priamo zamestnanecké zmluvy ako vo futbale máme iba v jednom klube.“
Čím si vysvetľujete 5 rokov trvajúci nezáujem, resp. neschopnosť štátu vyriešiť problém odvodov profesionálnych športovcov ?
„Politickým nezáujmom a dohodami, ktoré slúžia na výmeny a politické dohody a to je pre šport likvidačné. Som presvedčený, že väčšina politikov tejto téme nerozumie a nemá záujem sa tým ani zaoberať. Chýba mi aj tlak médií k tejto téme.“
Existuje podľa Vás správne riešenie, ktoré stanoví pomer odvodového zaťaženia medzi kluby a športovcov a súčasne tým šport ako taký neutrží ekonomickú ranu pod pás ?
„Pokiaľ nepríde k vyrovnaniu postavenia športovca a trénera na úrovni seriózneho zamestnania, pokiaľ nepríde k vytvoreniu podporných mechanizmov pre privátny sektor, pokiaľ nepríde zo strany štátu /mestá, obce a VÚC)k systémovej podpore klubového prostredia v seniorskom športe po vzore ČR tak správne riešenie nebude žiadne. Problém je, že odvodové zaťaženie je dlhodobý problém a nikto nenašiel recept akurát politické prostredie rozhodne kedy a za akých podmienok sa to zavedie. Som názoru, pokiaľ má prísť k riešeniu, tak nie od 1.1. akéhokoľvek roku, pretože to je pri všetkých kolektívnych športoch je v polovici sezóny. Takže ak majú zmeny platiť, tak od 1.7, aby sa kluby a subjekty zariadili.“
